Tropár, 1. hlas: Už pred svojím utrpením, Kriste Bože,dokázal si pravdivosť viery vo všeobecné zmŕtvychvstanie, lebo si vzkriesil Lazára. Preto aj my spolu s jeruzalemskými deťmi nesieme ratolesti ako znamenie víťazstva a k tebe, Víťazovi nad smrťou, voláme: Hosana na výsostiach. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
Šiesty týždeň Svätej Štyridsiatnice v liturgickom kalendári Východnej cirkvi vrcholí dvoma veľkými udalosťami zo života Ježiša Krista: vzkriesením Lazára, ktorému je venovaná sobota pred Kvetnou nedeľou a slávnostným vstupom Pána do Jeruzalema, ktorý Cirkev slávi na Kvetnú nedeľu. V piatok tohto týždňa sa vo Východnej cirkvi končí Svätá Štyridsiatnica;, nasleduje Kvetná trioda. Lazárova sobota nasleduje teda po Veľkom pôste.
Liturgia. Cirkevní liturgisti 7. a 8. stor. sv. Andrej Krétsky, sv. Kozma Majumský, sv. Ján Damascénsky zložili stichiry a kánony na Službu Lazárovej soboty. Táto služba má charakter Pánovho sviatku, resp. nedele, o čom svedčia spevy na utierni: Anjelský zbor… Videli sme Kristovo vzkriesenie… V tento deň sa na liturgii nespieva Svätý Bože, ale Ktorí ste v Krista pokrstení, lebo kedysi sa na Lazárovu sobotu konal krst katechumenov.
Spravodlivý Lazár. Cirkevná tradícia hovorí, že spravodlivý Lazar po svojom vzkriesení zanechal Betániu, lebo židovskí starší ľudu ho chceli zabiť. Odišiel na ostrov Cyprus, kde bol biskupom a tam zomrel po tom, čo žil ešte 30 rokov po svojom vzkriesení. Životopisy svätých Východnej cirkvi uvádzajú prenesenie relikvií Spravodlivého Lazára na deň 17. októbra. Tu sa hovorí, že grécky cisár Lev Filozof (886 –912) dal postaviť v Carihrade chrám k úcte Lazára. Našiel jeho relikvie na Cypre, ktoré mali byť v mramorovej truhle s nápisom: „Štvordňový Lazár, Kristov priateľ“. Cisár Lev dal príkaz, aby boli relikvie dané do striebornej truhly a prevezené do Chrámu Lazara v svojom hlavnom meste.
Význam zázraku vzkriesenia Lazára. Ježiš Kristu počas svojho života vykonal mnoho zázrakov, ale žiaden nemal také veľké dôsledky, ako vzkriesenie Lazára. Tento zázrak bol pre mnohých veľmi presvedčivým dôkazom Kristovho božstva. Kristus tu vystupuje ako Pán života a smrti, ako ten, čo premohol smrť, ako všemohúci Boh. Tento zázrak je zároveň predobrazom vzkriesenia všetkých ľudí.
Veľkosť a sláva tohto zázraku sa stala bezprostrednou príčinou Kristovho slávnostného vstupu do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu. Nadšený ľud vítal Krista nielen ako svojho proroka, ale ako svojho Mesiáša, kráľa a Pána, ktorého predpovedali proroci.
Krátko po vzkriesení Lazára nasledovalo Ježišovo odsúdenie a smrť, pretože v Krista vtedy uverili veľké zástupy, čo znepokojilo židovských starších ľudu a tí hneď zvolali veľradu. „Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu – čítame v Evanjeliu sv. Jána a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci… A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú“ (Jn 11, 47 – 48. 53). „A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára“. (Jn 12,10).
(podľa Katrij, J.: PIZNAJ SVIJ OBRJAD)
