V dňoch 4. – 8. júla 2011 sa uskutočnil prvý eparchiálny tábor pre deti a mládež bratislavskej eparchie. O tom, ako sa zrodila myšlienka usporiadať túto akciu a o jej priebehu nám napísala vedúca animátorka tábora, Mária Kroláková.
Myšlienka usporiadať Letný Eparchiálny Tábor vznikla čítaní článku v časopise SLOVO o letných stretnutiach mládeže v Juskovej Voli a na Bystrej. Uvedomili sme si, že by bolo dobré usporiadať niečo podobné aj pre deti a mládež z našej najmladšej bratislavskej eparchie. A tak sme sa s požehnaním vladyku Petra Rusnáka a pod vedením o. Igora Cingeľa z Trenčína a o. Mariána Sabola z Telgártu ešte na jeseň 2010 rozhodli, že túto výzvu prijmeme. Ostávalo vybrať miesto a čas. Pán sa postaral a našiel pre nás ideálny priestor v skautskom dome – Hosteli sv. Juraja v centre Banskej Štiavnice, kde sme strávili nádherný týždeň.
Celý tábor sa niesol v duchu motta, ktoré vybral Svätý Otec Benedikt XVI. pre 26. Svetové dni mládeže: „V ňom zakorenení, na ňom postavení, upevnení vo viere“ (porov. Kol 2, 7).
My, ktorí sme tábor pripravovali, vydali sme sa na cestu už deň vopred. Po päťhodinovej ceste autobusom a pomerne náročnom (kto pozná Banskú Štiavnicu mi dá určite za pravdu) výstupe na miesto, kde sme mali byť ubytovaní, sme dorazili do cieľa premrznutí, mokrí a unavení. Boli sme plní obáv z neznámeho prostredia – väčšina z nás totiž v Banskej Štiavnici nikdy pred tým nebola. Náš strach však hneď na druhý deň ráno zahnali slnečné lúče, ktoré nám potom Pán doprial počas celého pobytu. Postupne dorazili všetci štyridsiati štyria účastníci LET-ky z rôznych farností eparchie: z Bratislavy, Trenčína, Prievidze, Zvolena, Banskej Bystrice, Brezna, Liptovského Mikuláša, Šumiaca a Telgártu. Nakoniec prišli aj kňazi so svojimi manželkami a deťmi, vrátane skutočne „najmladšieho“ – dvojmesačného Miška Sabola z Telgártu.
Tábor sa začal obedom. Následne sme sa rozdelili do piatich skupín – kmeňov, na čele ktorých stáli animátori – náčelníci, aby sme v duchu cyrilo-metodskej tradície mohli začať našu púť sv. liturgiou. Ako liturgický priestor nám každý deň slúžil neskorogotický rímskokatolícky chrám sv. Kataríny (v historickom centre mesta), ktorý pochádza z 15. storočia. Večer sme zavŕšili „stopovačkou“ po predkoch Ježiša Krista a napokon sme dobrotivému Bohu poďakovali modlitbou večierne. Ďalší deň na sviatok sv. Cyrila a Metoda sme sa vybrali na miestnu Kalváriu, ktorá sa mimochodom veľmi podobá tej prešovskej. Poobede sme putovali jednotlivými súťažnými stanoviskami po stopách našich vierozvestov a deň sme ukončili sv. liturgiou, kde o. Igor poukázal na našich predkov, ktorí nám zanechali písmo, kultúru, jazyk, ale hlavne nám hlásali a odovzdali vieru v živého Boha. Vďaka ich misijnému dielu môžeme byť zakorenení v Ježišovi Kristovi, na ňom stavať a v ňom sa každý deň upevňovať.
V strede týždňa a zároveň aj nášho stretnutia sme sa ráno vybrali pešo do tri km vzdialenej obce Svätý Anton, kde sa nachádza barokový kaštieľ, v ktorom sa v súčasnosti nachádza múzeum s historickými a poľovníckymi expozíciami. Ráno sme ešte boli na sv. liturgii, kde nám o. Marián hovoril o tom, čo znamená postaviť svoj život na Ježišovi Kristovi na základe podobenstva o dvoch staviteľoch. Poobede sme trávili čas budovaním hradísk jednotlivých kmeňov – skupiniek. A večer si deti pripravili každý vo svojom originálnom prevedení rozprávku O troch prasiatkach, kde taktiež stavali domy, z ktorých vydržal iba ten murovaný…, a tak sme vo večerných modlitbách prosili nášho nebeského Otca, aby nám dal silu budovať náš život na pevných základoch.
Téma „Upevnení vo viere“ sa stala nosnou v predposledný deň. Katechézu o tom, aký význam má cirkev a spoločenstvo v duchovnom živote človeka mal pred prácou v skupinkách o. Rastislav Čižik z Bratislavy. Pán sa postaral, že poobede k nám zavítal vladyka Peter (Rusnák), ako hlava našej miestnej cirkvi, ktorý vo svojom príhovore túto tému ešte viac rozvinul. Po jeho katechéze deti zasypali otca biskupa Petra mnohými otázkami, ktoré ho neraz milo zaskočili, napr.: Prečo sa rozhodol stať pápežom, teda chceli povedať biskupom…?, a pod. Po archijerejskej sv. liturgii sme sa s vladykom rozlúčili a vybrali sme sa na neďaleké jazerá, tzv. Tajchy.
Prišiel posledný deň tábora – piatok, a to nás čakalo balenie, ďakovná sv. liturgia, vyhodnotenie tábora a práce jednotlivých skupiniek, spoločný obed a napokon rozlúčka.
Bolo naozaj krásne sledovať ako Pán vnukol myšlienku, dovolil ju zrealizovať a požehnával toto dielo i ľudí, ktorí na ňom pracovali. Práve preto patrí naša najväčšia vďaka práve Jemu. Už teraz sme plní očakávaní, čo pre nás náš dobrotivý Otec vymyslí o rok.
Mária Krolaková
POĎAKOVNIE
Chceme vyjadriť vďaku celému tímu animátorov, ktorí sa starali o program prvého ročníka Letného eparchiálneho tábora. Menovite: Márii Krolakovej z Ľubice, Janke Tomalovej, Márii Gallikovej a Branislavovi Chomovi z Kežmarku a našim seminaristom z prešovského seminára bl. P. P. Gojdiča – Jankovi Pavlovskému, Petrovi Fučovi a Jankovi Fedorišinovi.
Nech dobrotivý Pán vynahradí Vaše námahy svojim požehnaním!
kňazi slúžiaci v tábore
Fotografie sú vo Fotogalérii
