V pondelok 3. júna 2013 sa v Dome Quo vadis uskutočnila vernisáž prvej samostatnej výstavy mladého bratislavského výtvarníka, gréckokatolíka Mgr. art. Ľuba Michalka.
Hoci sa Bratislavou v tom čase prehnala búrka, vietor i dážď, predsa sa na podujatí zúčastnilo veľa milovníkov výtvarného umenia a osobností kultúrneho i duchovného života. Boli medzi nimi aj ordinár OS a OZ SR, Mons. František Rábek, ktorý je predsedom Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru pri KBS, ďalej tiež generálny vikár bratislavskej eparchie o. Vladimír Skyba, gréckokatolícky farár o. Rastislav Čižik a nechýbal aj známy gréckokatolícky umelec akademický maliar Mikuláš Klimčák, a mnoho ďalších.
Ľubo Michalko patrí do generácie mladých výtvarníkov. Je absolventom VŠVU v Bratislave ( 2001- 2006) a absolventom Dizajnu na Fakulte architektúry na Technickej univerzite. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Súkromnej strednej umeleckej škole dizajnu v Bratislave, kde sa venuje priemyselnému dizajnu. Ľubomír Michalko, ktorý je vnukom gréckokatolíckeho kňaza, o. Jána Murína, je tiež autorom dizajnu webovej stránky bratislavskej eparchie.
V minulosti boli mozaikové ikony doménou chrámov, patrili k najvzácnejším dielam a boli pre bežného človeka nedostupnými. Mozaika vo výtvarnej tvorbe patrí k veľmi špecifickej výtvarnej forme. Michalkove mozaiky nie sú vytvorené pre sakrálny priestor a nie sú ani keramickými obrazmi, aké poznáme z viacerých prezentácií. Michalko predstavuje filigrantské artefakty, ktoré sú robené priam so šperkárskou precíznosťou. Inovatívnosť spočíva v syntéze dvoch živých materiálov: keramiky a orechového dreva, ktoré autor využíva majstrovsky tak, že vyniká estetičnosť oboch materiálov a tie pôsobivo znásobujú svoju úlohu vyvolávať pocity krásna a kontemplácie. Autor nám odhalil čaro a pôvab svojich diel, ktoré dosiahol spojením týchto klasických živých materiálov, ako aj pozoruhodnou veľkosťou niektorých z nich. Michalko improvizuje a experimentuje svojimi keramickými mozaikami, plnými symbolov, farebnosti, geometrických tvarov a predkladá tak verejnosti štylizované ikony, ktoré žiaria takzvaným „ vlastným svetlom“. Posúva svoju tvorbu štylizovanou modeláciou, ale neruší svojbytnú ikonopiseckú proporcionalitu, hoci sa neviaže predpismi o symbolickom zobrazovaní. Jeho štylizácia je moderná a dáva možnosti vyniknúť materiálu, farbe i symbolom.
Silou, ale i slabosťou výstavy je hutná tematická koncentrácia diel na malom priestore. Na ich prijatie a absorbovanie je potrebné ticho a sústredenie. Výstava Ľuba Michalka je spojená s predajom niektorých artefaktov. Vzniká tak možnosť ich príchodu do súkromných príbytkov, kde nie sú iba pôsobivou dekoráciou, ale prinášajú požehnanie z vnímania krásy. Nabádajú k modlitbe a pozdvihujú mysle i srdcia k Bohu.
Výstava mozaík potrvá do 27. júna
