Ľutina 25. septembra – Bazilika minor v Ľutine v pondelok 24. septembra už po štvrtýkrát privítala kňazov Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku na ich metropolitnej púti. Kňazi a ich manželky svojou hojnou účasťou vytvorili sláviace spoločenstvo modliacich sa a počúvajúcich učeníkov a potvrdili, že túto púť, ktorej tradícia vznikla v Roku kňazov, prijali ako niečo, čo je im vlastné a blízke.
Hlavným slúžiteľom archijerejskej svätej liturgie, ktorou sa púť začala, bol arcibiskup, vladyka Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi z Ríma. Koncelebrovali vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup a metropolita, vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparchiálny biskup, vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparchiálny biskup a vladyka Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný pražský biskup.
V homílii vladyka Cyril položil otázku: „Čo od nás Boh neustále očakáva?“ A odpovedal: „Aby sme boli svätí. Božia vôľa je, aby sme boli svätí. Svätosť, to je pôvodný stav kresťana. Krstom sme boli zaštepení do Krista. Ak je teda svätosť prirodzený stav kresťana, o čo skôr je to prirodzený stav pre kňaza! Kňaz je dokonca považovaný za «odborníka» na svätosť, veď k nej neustále pozýva iných. Skutočne, viac ako na čomkoľvek inom nám má záležať na svätosti.“
V katechéze na tému Svätí vierozvestcovia Cyril a Metod – ich inšpirácia pre plodné prežívanie Roka viery sekretár kongregácie načrel hlboko do cyrilo-metodského kontextu doby, ktorú žijeme a tvoríme. Povedal, že máme slobodu a najlepšiu východiskovú situáciu. Už sa nemôžeme vyhovárať na niekoho alebo na niečo, ale teraz je to už len na nás. „Čo robíme pre to, aby sme oslovili tých ľudí, ktorí už nechodia do chrámu? Máme misijného ducha, akého mali sv. Cyril a Metod? Sme schopní hovoriť o viere ľuďom, ktorí ju nemajú? Dokážeme hovoriť dnešným jazykom o večných pravdách?“ Vychádzajúc z pohľadu na sv. Cyrila a Metoda vyzdvihol potrebu nášho vzťahu k byzantskej tradícii, kde zdôraznil napr. štúdium a poznávanie učenia cirkevných otcov Východu, ďalej ľudový jazyk v zmysle jazyk zrozumiteľný pre súčasného človeka a vernosť Rímu, ktorá nespočíva iba v putovaní do Ríma, ale predovšetkým v prijímaní všetkého, čo Rím hovorí. Povedal, že východné cirkvi musia urobiť sebareflexiu ohľadom novej evanjelizácie. Urobiť reflexiu aj vo vzťahu napr. k mestskej pastorácii, ako ísť za ľuďmi a nielen na nich čakať. Po jeho slovách nasledovala plodná diskusia.
V popoludňajšom bloku sa krátko prihovoril vladyka Milan, ktorý sa vyjadril, aby sme neboli iba teológmi, ktorí sa o Kristovi niečo naučia, ale aby sme sa stávali svedkami Krista, s ktorým dokážeme pobudnúť vo svojom srdci. Vladyka Peter na základe účasti kňazov vyzdvihol to, že im kňazské spoločenstvo nie je ľahostajné a pozval ich, aby vo svojom kňazskom živote „boli s Ježišom“ a aby to bolo možné vybadať z ich života. Vladyka Ján poďakoval kňazom a ich manželkám za účasť a vytvorenie duchovnej atmosféry a vyzval ich, aby prostredníctvom modlitby zachovali vo svojom živote všetko, čo sa im na tejto púti ponúklo. Nasledovala spoločná modlitba Akatistu k sv. Cyrilovi a Metodovi. V závere účastníci púte prijali požehnanie od vladykov, ktorí sa následne odobrali na 11. riadne zasadanie Rady hierarchov.
Zdroj: ISPB/Ľubomír Petrík
Foto: Ján Marčák
