V rámci Roka Sedembolestnej sa v národnej svätyni v Šaštíne konala 1. marca fatimská sobota za účasti pútnikov z viacerých rímskokatolíckych farností, medzi iným napr. zo Zavaru, z filiálky Dolné Lovčice, z farnosti Križovany nad Dudváhom, z filiálok Vlčkovce a Brhlovce, či gréckokatolíckej farnosti Bratislava-Staré Mesto.
Miestna saleziánska komunita, ktorá spravuje baziliku, pozvala pri tejto príležitosti bratislavského eparchu Mons. Petra Rusnáka, aby slávil gréckokatolícku svätú liturgiu.
Program fatimskej soboty sa začal modlitbou posvätného ruženca o 14:30, ktorú viedol dekan dekanátu Šaštín-Stráže JCLic. Milan Čaniga spolu s donom Mgr. Bc. Jánom Čverčkom SDB, ktorý je poverený pastoračnou starostlivosťou o pútnikov v Národnej svätyni. Modlitbu rozjímavého ruženca svetla, ktorú sa pútnici modlili pred vyloženou Sviatosťou oltárnou, ukončilo Eucharistické požehnanie.
Po ňom nasledovala gréckokatolícka sv. liturgia, ktorej predsedal bratislavský eparcha, vladyka Peter Rusnák, koncelebrovali viacerí kňazi obidvoch obradov. Krásu východnej bohoslužby umocnil svojím spevom Katedrálny zbor Chrysostomos z Bratislavy pod vedením RNDr. Petra Plška.
Biskup Rusnák sa vo svojej homílii zamýšľal nad tým, v čom spočívala Máriina druhá bolesť – útek do Egypta. Mária tu trpela, lebo bola prenasledovaná. „Namiesto pokojnej výchovy musí svoje dieťa zachraňovať útekom mimo domoviny. Musí s vlastnou rodinou zdieľať osud bezdomovcov, vyhnancov, emigrantov. Musí pretrhnúť domáce vzťahy a kontakty v záujme záchrany toho najvzácnejšieho kontaktu a vzťahu, a to vzťahu k synovi. Tiež to, že sa dozvedá o vyvraždení neviniatok, z ktorých jedným mal byť aj jej syn.“
Podľa vladyku Petra Rusnáka, aj náš život sa môže podobať tejto udalosti, tejto Máriinej bolesti, keď napr. rodičom nevyjde predstava o živote ich detí, keď do života vstúpi nejaká udalosť, ťažkosť, utrpenie a kríž, ktorý tieto plány úplne zhatil. Alebo to môže byť, že sa narodí choré dieťa, že príde ku krachu zamestnania, úspor, nášho majetku, príde k rozchodu medzi milovanými osobami, k zničeniu manželstva a podobne.
Aká však bola reakcia Márie, ktorá s Jozefom a svojím synom odchádza do pohanského, modloslužobného prostredia Egypta? Ako kazateľ zdôraznil, Mária v Egypte nestráca vieru, nestráca vzťah k Bohu. „Čo zachránilo Svätú rodinu? To, že uprostred nich bol Ježiš Kristus. Svätá rodina nebola svätá preto, že tam bol Jozef a Mária, ale preto, že tam bol Boh. Boh posväcuje všetko. Boh dáva zmysel celému fungovaniu našej rodiny, našich manželstiev, nášho kňazského života, nášho kresťanského života. Bez neho to nikdy nebude fungovať.“
Mons. Rusnák na záver vyzval mariánskych ctiteľov, aby sa učili od Márie, aby ona bola našou učiteľkou v nasledovní Ježiša Krista. Aby sme neplakali nad jej bolesťami, ale nasledovali jej príklad. Aby sme ako ona premýšľali nad posolstvom Božieho slovo pre nás osobne a všímali si život okolo nás. Toto robila Mária počas úteku do Egypta, i na svadbe v Káne, keď sa pýtala na zmysel týchto udalostí.
-sg-
Foto: Peter Plško
