V sobotu, 17. decembra t.r. sa Svätý Otec František dožíva 80 rokov života. Pri tejto príležitosti prinášame jeho životopis.
Na mnohaja i blahaja ľita!
Životopis pápeža Františka
Pápež František, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, SJ narodil v Buenos Aires v Argentíne 17. decembra 1936.
Vyštudoval za chemického inžiniera, ale potom sa rozhodol pre kňazstvo a vstúpil do seminára vo Villa Devoto. 11. marca 1958 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej (jezuiti) a študoval humanitné vedy v Čile; v r. 1963 po návrate do Buenos Aires bol promovaný v odbore filozofia na Filozofickej fakulte San Miguel.
V rokoch 1964-65 vyučoval literatúru a psychológiu v kolégiu Immacolata v Sante Fe a v r. 1966 vyučoval tie isté predmety v kolégiu Najsv. Spasiteľa v Buenos Aires.
Od roku 1967 do roku 1970 študoval teológiu v kňazskom seminári sv. Jozefa v San Miguel a bol promovaný.
13. decembra 1969 bol vysvätený za kňaza, ako 33 ročný.
V 1970-1971 absolvoval tretiu probáciu (podľa rehoľnej formácie jezuitov – pozn. prekl.) v Alcalá de Henares v Španielsku a 22. apríla 1973 zložil doživotné sľuby.
Pôsobil ako magister novicov (1972-1973), profesor na Teologickej fakulte, provinciálny konzultor rektor jezuitského kolégia. 31. júla 1973 bol zvolený za provinciála argentínskej provincie jezuitov, a tento úrad vykonával šesť rokov.
V rokoch 1980 až 1986 bol rektorom jezuitského kolégia, rektorom Teologickej a filozofickej fakulty a farárom vo farnosti Patriarca di San José v diecéze San Miguel.
V marci 1986 odišiel do Nemecka, aby tam dokončil svoju doktorskú prácu; predstavení ho určili do kolégia Najsvätejšieho Spasiteľa, odkiaľ potom prešiel do jezuitského chrámu v meste Cordoba, kde pôsobil ako špirituál a spovedník.
20. mája 1992 ho Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. 27. júna toho istého roku prijal v katedrále v Buenos Aires biskupskú konsekráciu z rúk kardinála Antonia Quarrciniho; spolusvätiľmi boli apoštolský nuncius Mons. Ubaldo Calabresi a biskup diecézy Mercedes-Luján, Mons. Emilio Ogñénovich.
3. júna 1997 bol menovaný za arcibiskupa-koadjútora pre Buenos Aires a 28. februára 1998, po smrti kardinála Quarraciniho, sa stal arcibiskupom Buenos Aires a tiež ordinárom pre veriacich východného obradu žijúcich v Argentíne, ktorí nemajú ordinára vlastného obradu.
Ján Pavol II. ho vymenoval a kreoval za kardinála v konzistóriu 21. februára 2001.
Je autorom viacerých kníh: «Meditaciones para religiosos» – Meditácie pre (1982), «Reflexiones sobre la vida apostólica» (1986) e «Reflexiones de esperanza» (1992).
Bol generálnym relátorom na 10. riadnom generálnom zhromaždení Biskupskej synody v októbri 2001. Od novembra 2005 do novembra 2011 bol predsedom Konferencie biskupov Argentíny.
Na konkláve, ktoré sa konalo po odstúpení Benedikta XVI. bol 13. marca 2013 zvolený za pápeža.
Zdroj: www.vatican.va