Tradičná jesenná slávnosť poďakovania za úrodu, ktorú na Šumiaci slávia okolo sviatku Pokrovu Presvätej Bohorodičky Ochrankyne, bola tohto roku zvlášť výnimočná. Bola totiž spojená s posviackou zrekonštruovanej Kaplnky zasvätenej Spolutrpiacej Bohorodičke. Obrad posviacky vykonal bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák v nedeľu 30. septembra za veľkej účasti Božieho ľudu.
Pôvodná kaplnka, ktorá sa nachádza na námestí dediny, pochádza z roku 1813, resp. 1822. Miestni obyvatelia nazývajú túto kaplnku – Otvorený chrám Sedembolestnej Panny Márie s Krížovou cestou a cyrilometodským pamätníkom.
Pri tejto príležitosti vladyka Peter slávil aj archijerejskú liturgiu v miestom Chráme Nanebovstúpenia Pána, ktorý pochádza z r. 1777 a je najstarším chrámom bratislavskej eparchie.
Uvádzame v plnom znení príhovor miestneho farára o. Františka Takáča, prednesený v úvode slávnosti, v ktorom poukázal na historický a spoločenský rozmer celej slávnosti.
Príhovor o. Františka Takáča, farára farnosti Šumiac:
Najdôstojknejší vladyka Peter, ctihodný o. Peter – kancelár, pán starosta, milí bratia a sestry!
Srdečne Vás vítam v tomto čase a na tomto mieste. Chcel by som pred začiatkom slávenia povedať niekoľko slov o obci, v ktorej bývame, alebo do ktorej ako rodáci prichádzate, alebo do ktorej ste dnes ako hostia prišli. Spomedzi všetkých hostí nám vitajte najviac Vy, vladyka Peter, náš duchovný pastier. Sme s Vami radi a očakávame Slovo spásy z Vašich úst, pretože ohlásenie slova spásy, je Vašou charizmou.
Šumiac. Je to veľká vrchárska obec. Veľká v minulosti. Želáme si, aby jej existencia nebola zotrvačným stavom postupného úpadku a zániku. Nachádzame sa v nadmorskej výške priemerne 880 metrov. Sme vo východnej časti Heľpianskeho podolia, 2 kilometre na sever od rieky Hron, patrí k nám osada Červená Skala, na juhozápad obce sa tiahnu k Hronu zvažujúce sa polia, na ktorých sa kedysi za cenu ťažkej lopoty urodil ponajviac ak ovos a zemiaky a kosila sa tráva pre statok. Dnes sú to už len lúky. Tiahnu sa na juhozápad od obce so zaujímavým podzemným nepoznaným tajomným šumiackym krasom, s vrchom Dudlavá skala a rovnomennou jaskyňou: Dudlavá diera. Nad obcou sa týči symbol slovenskosti Kráľova hoľa, hojne skoro denne navštevovaná turistami. Po ceste na ňu na Úbočí Kráľovej hole je – ako sme nazvali to miesto – Otvorený chrám Sedembolestnej Panny Márie s Krížovou cestou a cyrilometodským pamätníkom.
Obec vznikla v 15. storočí kolonizáciou na valašskom práve. Prišlo rusínske obyvateľstvo, ktoré sa postupne poslovenčovalo. Najstaršie známe práva obce sú z roku 1573. Obec patrila muránskemu panstvu a mala dedičného richtára. Muránski páni chceli Šumiac luteranizovať. Ale úspech sa nedostavil. Osemdesiat rokov trval stav, kedy tu dokonca boli určovaní luteránski duchovní. Z dobových záznamov vieme, ako sa jeden z nich posťažoval: Šumiačania farára nepodporujú, večeru Pánovu znevažujú, do kostola nechodia a len svojej starej viery sa držia. Obyvateľstvo sa zaoberalo chovom dobytka a chovom oviec, spracovaním dreva, výrobou šindľov a dosák, výrobou dreveného uhlia. V 17. storočí tu bola píla a dokonca sklená huta. Ťažila sa zinkova a olovená ruda. V 19. storočí obyvatelia dochádzali do práce do železiarní v Červenej Skale, v tridsiatych rokoch 20. stor. sa začala stavba železničnej trate Červená Skala -Margecany, na ktorej našli zamestnanie mnohí tunajší obyvatelia. V našej obci je ten istý variant horehronskej kultúry ako v Telgárte a Vernári, ktoré boli kedysi filiálkami Šumiaca. Dodnes sa zachovali drevené zrubové domy, so sedlovými strechami v otvorených dvoroch, medzi ktorými boli prechodové medzierky. Z dvora gang. Pitvory – pikľety boli pôvodne studené, vykurovala sa len na bielo omaľovaná ústredná izba, zariadená účelovým nábytkom, pokrovcami a tkaninami. Chudoba bola veľká, a to sa odzrkadlilo aj na povahe mnohých tunajších obyvateľov: boli tvrdí, pretože ich takými naučila byť tunajšia tvrdá príroda. Tvrdí!? Snáď skôr húževnatí, nepoddajní.
V obci sa nachádza klasicistická kaplnka z roku 1822. Dnes ju budeme po obnove posviacať. Bola postavená za kňaza o. Dudinského a potom niekoľkokrát rekonštruovaná – opravovaná. Pri obnove námestia pred niekoľkými rokmi bolo vyhotovené aj štýlové kované oplotenie. V tomto roku prišla na rad aj vonkajšia a vnútorná rekonštrukcia.
Táto kaplnka stojí už okolo 200 rokov. Okolo nej obchádzali napríklad vozy, ktoré prevážali nevestu po svadbe do domu ženícha. Táto kaplnka bola svedkom mnohých udalostí: dobrých aj zlých, milých aj takých, ktoré Šumiac zažiť nechcel. Je to miesto, na ktorom zvolávame Božie požehnanie na seba a na toto mimoriadne jedinečné miesto. Ani si zvyčajne neuvedomujeme, že Matka Božia ako keby prebývala v strede obce. A podľa vrstevníc sa dá odčítať, že jej nadmorská výška je 863 metrov nad morom. Zvláštne. Veď je to rok príchodu sv. Cyrila a Metoda.
Vieme, že je tu aj iná Kaplnka; tá je mladšia, ale aj tá má nejaké roky za sebou. Možno 120 rokov. Nachádza sa pri prameni Teplica. No a nakoniec tento barokovo-klasicistický chrám, ktorý bol dokončený a posvätený v roku 1777. Teda šumiacka cirkev sa v ňom schádza 241 rokov. Pred dvoma rokmi v cyrilometodskej ročenke bol článok, ktorý nám ozrejmí dôležitosť tejto stavby: veľká mecenáška našej cirkvi, rakúsko-uhorská cisárovná Mária Terézia zriadila na svojom dvore Stavebno-liturgickú kanceláriu pre gréckokatolícku cirkev. Odborníci mali na starosti projektovanie a zrejme aj stavebný dozor nad novostavbami chrámov. Možno aj finančné prispenie. Vďaka jej snahe bol postavený aj tento chrám, na ktorom si jeho autor a stavebník dali záležať. S hrdosťou môžeme povedať, že je to najstarší chrám Bratislavskej eparchie a svojim zasvätením Nanebovstúpenie Pána Ježiša Krista nám pripomína slová apoštola Pavla z Listu Filipanom Naša vlasť je v nebesiach (Flp 3,20).
Trocha som sa rozhovoril. Ale teraz, vladyka, drahí v Kristu, poviem už len slová diakona: Pánovi nadišiel čas konať. Vladyka, požehnaj.
František Takáč, Šumiac, 30. septembra 2018
