Ako oznámila tlačová služba Kolomyjsko-Černoveckej eparchie, 21. mája 2013 v dôsledku náhleho zlyhania srdca zomrel eparchiálny biskup tejto eparchie, vladyka Mykola Simkajlo.
Pohrebé obrady – archijerejská liturgia a biskupský pohreb, ktorým bude predsedať hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, J.B. Svjatoslav (Ševčuk), sa uskutočnia v sobotu 25. mája o 11:00 v katedrálnom chráme Kristovho Premenenia v meste Kolomyja. Veriaci a kňazi eparchie sa budú modliť za svojho zosnulého eparchu už od piatku rána (24. mája), kedy sa v katedrále bude sláviť zádušná sv. liturgia a parastas, ďalej bude nasledovať čítanie Svätého evanjelia a panychída. Večer o 18.00 bude odslúžený čin archijerejského pohrebu. Pochovaný bude pri katedrálnom chráme Kristovho Premenenia v Kolomyji.
Biskup Mykola Simkajlo bol v poradí tretím eparchiálnym biskupom Kolomyjsko–Černoveckej eparchie od jej založenia r. 1992.
Večná mu pamiatka!
Zdroj: ugcc.org.ua; http://diocese.ko.if.ua/index.html
Životopis biskupa Mykoly (Simkajla)
Mykola Simkajlo sa narodil 21. novembra 1952 v Karagande, kde boli jeho rodičia vyvezení za to, že sa zapojili do Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA). Na Ukrajinu sa mohli vrátiť až r. 1963, kde Mykola zakončil osemročnú školu r. 1967.
V rokoch 1967-1969 študoval na Uhornyckej strednej škole a následne študoval na Ivano-Frankovskej technickej škole, kde skončil odbor opravár priemyselných strojov. (Ako „syn nacionalistov“, nemohol študovať na žiadnej vysokej škole.)
Rodina Simkajlovcov sa dobre poznala s biskupom katakombálnej cirkvi Pavlom Vasilikom, ktorý často slúžil bohoslužby u nich doma. Biskup Vasilik si všimol horlivosť v duchovnom živote bratov Mykolu aj Juraja (mladší brat) a nasmeroval ich na kňazskú cestu. Odvtedy začali bratia študovať teológiu v tajnom seminári Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (UGKC).
15. mája 1974 v dedinke Podpečary pri božskej liturgii vladyka Pavol (Vasilik) udelil Mykolovi diakonské a kňazské svätenia. Odvtedy sa začala pre o. Mykolu tŕnistá životná púť tajného kňaza: cestoval – prevažne v noci – po regiónoch Ivano-Frakovska, Ternopoľu a Ľvova, navštevoval komunity UGKC, aby veriacim prinášal Božie slovo, slúžil liturgie a vysluhoval sviatosti.
Spolu so skupinou ukrajinského duchovenstva, rehoľníkov a laikov, vedenej biskupmi Pavlom (Vasilikom) a Sofronom (Dmyterkom) v auguste 1987 vyhlásil, že vychádza z katakomb. Bol členom delegácie, ktorá viedla rokovania za práva UGKC v Moskve a tiež sa zapojil do reťazovej hladovky, ktorá trvala od 19. mája do 24. novembra 1989.
1. októbra 1989 sa v meste Ivano-Frankovsk uskutočnila demonštrácia 50.000 veriacich a stúpencov UGKC, počas ktorej o. Mykola odslúžil panychídu a predniesol kázeň pri hrobe strelcov, za čo bol zatknutý na 15 hodín.
28. januára 1990 po službe Božej, pred zatvoreným Katedrálnym chrámom Kristovho vzkriesenia, biskupi UGKC oficiálne prevzali kľúče od chrámu.
20. februára 1990 bol o. Mykola dekrétom biskupa Sofrona (Dmyterka) menovaný za rektora chrámu a dekana Ivano-Frankovského dekanátu a tiež za riaditeľa Charity. V rokoch 1991 –1995 absolvoval teologické štúdiá na Teologicko-katechetickom duchovnom inštitúte.
Bolo mu udelené právo nosiť zdobený kríž, mitru, medaila Jána Pavla II. ako aj iné ocenenia.
2. júna 2005 bol vymenovaný za biskupa kolomyjsko-černoveckej eparchie. Biskupskú chirotóniu prijal 12. júla 2005, na sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla (podľa juliánskeho kalendára) v Katedrále Kristovho vzkriesenia v Ivano-Frankovsku a na nasledujúci deň bol intronizovaný.
