Narodenie sv. Jána Predchodcu Krstiteľa
Je jeho najväčším sviatkom. Bol známy už v 4. stor. Sv. augustin hovorí: „V celom kresťanskom svete je slávený iba deň narodenia Ježiša Krista a sv. jána Krstiteľa.“ (Narodenie Panny Márie sa vtedy nebolo známe ako sviatok).
Katedrálny chrám prešovského biskupstva je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Je nebeským patrónom všetkých príslušníkov prešovského biskupstva. Na západe sa sviatok sv. Jána Krstiteľa vyskytuje v kalendári africkej cirkvi. Západný obrad v súčasnosti Narodenie sv. Jána Krstiteľa slávi tiež 24. júna.
Východná cirkev sa osobitnou úctou vinie k sv. Jánovi Krstiteľovi. Na rozdiel o západu, viac zdôrazňuje jeho prímenie Predchodca (Predteča), než Krstiteľ. Jediný, okrem Bohorodičky, spomedzi svätých má deň narodenín pre tento svet (aj počatia 23.9). Úcta sv. Jána Krstiteľa je na Východe pradávna a rozšírená. Svedčí o tom veľký počet chrámov zasvätených jeho úcte, ikonografia, úcta jeho pozostatkov a až 6 sviatkov na jeho česť v priebehu roka. (1)
Úcta na východe je veľmi rozšírená. V priebehu roka je mu zasvätených 6 sviatkov: počatie – 23.9; narodenie – 24.6; sťatie hlavy – 29.8; prvé a druhé nájdenie hlavy – 24.2; tretie nájdenie hlavy – 25.5; zbor – 7.1. Počatie Jána Krstiteľa zvestoval archanjel Gabriel jeho otcovi Zachariášovi (5. 9) v Jeruzalemskom chráme (Lk 1,5 – 25). Keď sa narodil, pomenovali ho Ján (Lk 1,57 – 80). Len neskoršie odišiel do púšte, a potom vystúpil ako prorok. Za odev mu slúžil plášť z ťavej srsti, prepásaný bol koženým pásom. Pokrmom mu boli kobylky a lesný med (Mk 1, 2 -6) Hlásal príchod Božieho kráľovstva. Pokrstil Ježiša Krista (Mt 3, 5 – 17; Mk 1, 7 – 11; Lk 3,1 – 23; Jn 1, 6 – 8).
Herodes Antipas usúdil, že hnutie vyvolané Jánom je nebezpečné, že jeho neustále napomínanie z cudzoložstva je nehanebné a tak, dal Jána uväzniť (Mt 14, 3 – 5; Mk 6, 17 – 18). Jánov koniec urýchlila pasca Herodiády. Ján bol sťatý na hrade Machaeri pri Mŕtvom mori (Mt 14, 6 -12; Mk 6,19 – 29). Keď Herodiáda dostala hlavu sv. Jána, dala ju zakopať na bezpečné miesto. Jánovo telo pochovali jeho učeníci. Jana, žena Herodesovho správcu, vedela kde je hlava. Odniesla ju a zakopala na Olivovej hore. Neskoršie ju našiel jeden mních, keď kopal základy pre chrám. Schoval ju u seba. Pred svojou smrťou ju pochoval na tom istom mieste, kde ju našiel. Za cisára Konštantína Veľkého (21.5) prišli do Jeruzalema dvaja mnísi zo Sýrie, ktorým sa sv. Ján zjavil a ukázal im miesto, kde je pochovaná jeho hlava. Vykopali ju, no na spiatočnej ceste domov ju ľahkomyseľne dali jednému hrnčiarovi. Neskôr ju získal arián Eustach, ktorý ju zakopal v jaskyni blízko Emáuz. Na tomto mieste bol vybudovaný monastier. Archimandritovi sa tu roku 452 zjavil sv. Ján a ukázal mu miesto, kde sa nachádza jeho hlava. To bolo druhé nájdenie. Za Teodózia Veľkého bola hlava prenesená do Carihradu.
V 8 stor., v dobe obrazoboreckých bojov, odniesli hlavu sv. Jána z Carihradu do Komany v Malej Ázii. Roku 857 ju znova našli. Bola prenesená do Carihradu. V čase križiackych výprav ju odniesol neznámy latinský kňaz. Teraz sa nachádza v Chráme sv. Silvestra v Ríme. (2)
Zdroj: (1.) BOHÁČ, V.: Liturgika I. Spolok b. P.P.Gojdiča : Prešov, 1997. ISBN 80-967341-5-6 ;
(2.) Čížek, A.: Synaxár životy svätých. Spolok b. P.P. Gojdiča : Prešov, 1998. ISBN 80-967341-1-3.;
Prevzaté z: www.zoe.sk
