Nicejský koncil – prameň a smerodajná sila jednoty
Tejto veľkej cirkevnej udalosti, ktorá sa konala pred 1700 rokmi, bola venovaná konferencia a výstava organizovaná Pápežskou Gregorovou univerzitou. Je to príležitosť v čase jubilea zamyslieť sa nad cestou k jednote aj na základe spoločného Nicejského vyznania viery, ktoré je základom kresťanskej viery.
Amedeo Lomonaco – Vatikán
V tomto jubilejnom roku venovanom nádeji vyniká veľmi významná udalosť: uplynie totiž 1700 rokov od slávenia prvého ekumenického koncilu v Nicei. Ide o „míľnik“, ako zdôrazňuje pápež František v Bule o vyhlásení riadneho Jubilea roku 2025. Pre všetkých kresťanov je to udalosť, s ktorou sa môžu stotožniť a nájsť jednotu. Je to jedna z veľkých kapitol dejín Cirkvi. Koncil zvolal cisár Konštantín v roku 325 s cieľom zachovať jednotu, „ktorá bola vážne ohrozená – ako pripomína František v dokumente ‚Spes non confundit‘ – popieraním božstva Ježiša Krista a jeho rovnosti s Otcom“. Koncil v Nicei, na ktorom sa zúčastnilo asi 300 biskupov, vrátane pápežských legátov a zástupcov východnej Cirkvi, odsúdil herézu Ária . Z Nicei prišla výzva, ktorá je aktuálna dodnes a je adresovaná všetkým cirkvám a cirkevným spoločenstvám: pokračovať na ceste k jednote. Konciloví otcovia „po prvýkrát použili výraz Veríme“ (gr. Πιστεύομεν; lat. Credimus).
Konferencia rozdelená na dve etapy
Stopa, ktorú zanechal pred 1700 rokmi, zostáva prameňom, z ktorého môžeme čerpať. V Nicei bolo ustanovené vyznanie viery, základ spoločnej kresťanskej viery, ktoré sa recituje každú nedeľu v liturgii. Pápežská Gregorova univerzita oslávila toto výročie, ktoré sa prekrýva s Jubilejným rokom, konferenciou s názvom „Vyznanie Nicejského koncilu: história a teológia“, ktorá sa konala v Ríme od 27. februára do 1. marca a na Univerzite v Münsteri v Nemecku od 15. do 17. októbra. Cieľom je podporiť dialóg medzi historickým výskumom Nicejského koncilu a teologicko-systémovými otázkami týkajúcimi sa súčasného významu Nicejského vyznania viery. K týmto podujatiam sa pridáva ďalšia udalosť: výstava „Of All Things Visible and Invisible“ (O všetkom viditeľnom a neviditeľnom), ktorú bolo možné navštíviť od 27. februára do 13. marca. Táto výstava, umiestnená v átriu Gregorovej univerzity, si kladie za cieľ zachytiť teologický význam umenia vo vzťahu k prvému ekumenickému koncilu Cirkvi. Obrazy nás prenášajú do starovekého mesta Nicea, ktoré sa dnes volá Iznik a nachádza sa v Turecku. Je to pútnické miesto, ktoré sa v tomto Svätom roku osobitným spôsobom spája s Rímom, kde sa schádzajú pútnici z celého sveta na Jubileum nádeje.
Moment z konferencie na Gregorovej univerzite o koncile v Nicei
Blízkosť k pápežovi Františkovi
Práce konferencie v Ríme otvoril rektor Pápežskej Gregorovej univerzity Mark Lewis. Koncil v Nicei má pre kresťanskú identitu rovnaký význam ako pred 1700 rokmi. Koncil nám pripomína, že viera nás aj dnes identifikuje ako kresťanov. Michael Seewald z Univerzity v Münsteru zdôraznil, že myšlienka usporiadať spoločnú konferenciu Gregorovej univerzity a Katolíckej univerzity v Nemecku vznikla počas konferencie o synodalite, ktorá sa konala pred dvoma rokmi v Ríme. Obe inštitúcie, ako vysvetlil, sa vyznačujú silnou ekumenickou vnímavosťou. Cieľom konferencie, ktorú moderoval profesor Amaury Begasse de Dhaem, riaditeľ Katedry dogmatickej teológie, je spoločne premýšľať o aspektoch histórie a teológie súvisiacich s Nicejským koncilom. Medzinárodný rámec konferencie, povedal Michael Seewald, sa odráža aj v ekumenickom zameraní udalosti, ktorá sa odohrala v roku 325 v Nicei. Na konferencii sa totiž zúčastnili zástupcovia rôznych kresťanských vyznaní. Dekan Teologickej fakulty Philipp Renczes zdôraznil, že pozornosť podujatia sa zameriava aj na kresťanský východ. Konferencia, ktorá sa koná v dvoch termínoch a na viacerých miestach, ponúka navyše možnosť analyzovať Nicejský koncil z rôznych uhlov pohľadu. Kongres sa koná v mimoriadnom období: „Spojíme sa v modlitbe za pápeža Františka“. „Audiencia s pápežom, ktorá bola naplánovaná na sobotu 1. marca, sa neuskutoční“, povedal dekan Philipp Renczes. (Pápež František už bol v tom čase hospitalizovaný kvôli chorobe – pozn. red.).
Vznik synody a novinka Nicejského koncilu
Profesorka Emanuela Prinzivalli z Rímskej univerzity „La Sapienza“ najprv pripomenula, že grécky termín synoda (σύνοδος) znamená stretnutie a jeho latinský ekvivalent je concilium. Kresťanská synoda, vysvetlila, je stretnutie delegátov rôznych cirkví s cieľom vyriešiť problémy a spory. Ako synody možno napríklad identifikovať stretnutia na urovnanie rozdielov v dátume Veľkej noci, ktoré sa konali v druhom storočí. Okrem synod existujú aj iné druhy zhromaždení, na ktoré je pozvaný odborník, aby vyriešil spor. Hlavnými aktérmi sú v tomto prípade odborníci, didascaloi. Profesorka Prinzivalli poznamenala, že faktory, ktoré formovali Nicejský koncil, sú mnohé: v prvom rade treba poznamenať, že história Rímskej ríše a kresťanstva sa prelínajú. História Rímskej ríše „smeruje k režimu christianitas“ a cisár Konštantín zvoláva koncil na základe svojej výsadnej právomoci byť Pontifex Maximus. Po celý starovek boli koncily považované za ekumenické, pretože ich zvolával cisár. Novinkou bolo, že „koncilové ustanovenia mali legislatívnu hodnotu“. Hoci sa v Nicei diskutovalo o rôznych témach, vrátane dátumu Veľkej noci, stredobodom stretnutia bol doktrinálny spor o arianizmus. Nicejský symbol má za cieľ „upriamiť pohľad na božskú imanentnosť“ a je to prvýkrát, čo synoda rozhodla o podpísaní vierovyznania. Aj nicejské kánony predstavujú novinku, v ktorej sa zaoberajú rôznymi témamis právnymi a disciplinárnymi aspektmi. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas – Vatican News profesorka Prinzivalli zasadila Nicejský koncil do historického a teologického kontextu.
„Koncil v Nicei vznikol v dôsledku problémov niektorých hlavných biskupských sídiel na Východe, medzi ktorými bola Alexandria a Antiochia.“ Diskusie si vyžiadali väčší zásah a „teologické tradície, ktoré sa nikdy nestretli, sa stretli v Nicei“, zdôraznila profesorka Prinzivalli. Udalosť, ktorá sa odohrala v roku 325, nás učí o svetlých a tmavých stránkach histórie. Z Nicey vzišiel „dialóg medzi rôznymi stanoviskami“. Rozhodujúci bol prínos cisára Konštantína. Ako Pontifex Maximus bol Konštantín „najvyšším garantom stability ríše prostredníctvom udržiavania pax deorum, ktorý pre neho bol už pax dei christianorum“. To však nemení podstatu: „Je jeho zodpovednosťou zaručiť náboženský mier“. Pozitívnym aspektom je hľadanie jednoty: „Konštantín svojím spôsobom hľadal jednotu, náboženský mier, ktorý by mohol zaručiť aj ľudu“. Jednotou je aj to, že koncil v Nicei – dnes Iznik, pútnické mesto – sa akýmsi spôsobom spája s týmto obdobím jubilea nádeje. „Jednota nie je nikdy zaručená, musíme ju vždy hľadať“.
Koncil v Nicei a kresťanský východ
Medzi rečníkmi konferencie bol aj Daniel Galadza z Pápežského východného inštitútu, ktorý sa zaoberal témou liturgického prijatia koncilu v Nicei. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas – Vatican News pripomenul predovšetkým význam tejto historickej udalosti pre východné cirkvi.
Pre východné cirkvi, ako poznamenáva Daniel Galadza, je Nicejský koncil „prvým ekumenickým koncilom“. Táto udalosť „sa v liturgickom roku pripomína takmer vo všetkých tradíciách rôznych východných cirkví osobitným sviatkom“. V byzantskom obrade sa táto spomienka napríklad „slávi v nedeľu po sviatku Nanebovstúpenia“ (tohto roku 1. júna – pozn. red).. To odráža historický fakt, že „koncil sa konal v tom období“. Súvisí to aj s vtelením Krista, s faktom, že „ľudská prirodzenosť je zbožštená“. Koncil v Nicei bol z pohľadu východného sveta „prijatý v kontexte iných koncilov“. Vyhlásenie, že „Kristus je pravý človek a pravý Boh“, je odpoveďou na herézu arianizmu. Výraz „Filioque“, ktorý latinská Cirkev pridala do Nicejsko-konštantínopolského vyznania viery, t. j. že Duch Svätý pochádza od Otca i Syna, má presný význam: má zdôrazniť božskú povahu Syna. Filioque bolo jednou z príčin nesúhlasu medzi východnými a západnými cirkvami. V dvadsiatom storočí sa v dôsledku ekumenických dialógov medzi katolíkmi a pravoslávnymi ukázalo, že v skutočnosti nejde o rozdeľujúcu otázku. „Možno by latinská cirkev mohla premýšľať a zvážiť, či by nebolo možné Filioque odstrániť a vrátiť sa k staršej forme“.
Dátum Veľkej noci
Na koncile v Nicei sa hovorilo aj o otázke dátumu slávenia Veľkej noci. Daniel Galadza pripomína, že už v štvrtom storočí bola vyjadrená vôľa „sláviť Veľkú noc spoločne“: cisár Konštantín, ako uvádza Eusébius z Cézarey, chcel, aby kresťania slávili Veľkú noc v jeden deň. Jedným z rozhodnutí prijatých na koncile v Nicei bolo, že Veľká noc sa nebude sláviť spolu s Židmi. V 12. storočí viacerí byzantskí cirkevní právnici dodali, „že Veľká noc sa nesmie sláviť skôr ako Židia“. Dnes v gregoriánskom kalendári môže Veľká noc predchádzať židovským sviatkom Veľkej noci. „Treba pochopiť, prečo bolo v Nicei prijaté toto ustanovenie: odborníci tvrdia, že to nebolo z antisemitských dôvodov, ale z toho dôvodu, že po viacerých zničeniach Jeruzalema aj samotní Židia stratili spoľahlivý spôsob výpočtu Veľkej noci“. „Teraz, pri tomto výročí 1700 rokov od Nicejského koncilu, by sa mohla prehodnotiť otázka, ako sláviť Veľkú noc a kedy ju sláviť.“ Daniel Galadza na záver vyjadril nádej, že sa podarí dosiahnuť „jednotný dátum Veľkej noci“.
Poznámka. Koncil sa konal od 19. júna (nie 20. mája) do 25. augusta 325 (Porov. Denzinger – Hünermann, Enchiridion Symbolorum, 125-126).
Publikované 27. februára 2025 /redak. krátené/
Zdroj: https://www.vaticannews.va/it/vaticano/news/2025-02/concilio-nicea-prinzivalli-galadza.html
Foto: © Vatican Media;
Preklad: Stanislav Gábor
