Otvorenie jubilejného roka v bratislavskej eparchii
V Nedeľu po Kristovom narodení v popoludňajších hodinách sa konala slávnosť otvorenia jubilejného roka v našej miestnej cirkvi – bratislavskej eparchii. Toto slávnostné otvorenie sa uskutočnilo na základe ustanovenia Svätého Otca Františka, ktorý v Bule o vyhlásení riadneho jubilea roku 2025 (b. 6)nariadil, aby diecézni (eparchiálni) biskupi vo svojich katedrálach slávili svätú Eucharistiu a otvorili Jubilejný rok vo svojich miestnych cirkvách práve na túto nedeľu 29. decembra. Východné cirkvi si tiež mohli upraviť obrad otvorenia v súlade so svojím vlastným liturgickým poriadkom pri zachovaní základu a podstatného zamerania samotného obradu (porov. Obrad otvorenia jubilejného roka v miestnych cirkvách, Úvodné poznámky).
Sprievod ako putovanie
Slávnosť sa začala sprievodom okolo chrámu, počas ktorého sa spievala invokácia Hospodi pomiluj – Pane zmiluj sa. Tento sprievod mal symbolicky naznačiť putovanie do katedrály, pretože ako vladyka Peter vysvetlil, mali by sme putovať z jedného chrámu do druhého, ale keďže nemáme iný chrám, robíme to takto symbolicky.
„Robíme to takto, aby sme si skutočne zapamätali a vštepili to, čo hovorí sv. apoštol Pavol, že sme pútnici na tejto zemi; tu nemáme trvalého miesta. A hoci človek sa chce inštalovať a povedať spolu s tým hlupákom (boháčom) – Duša, máš veľa bohatstva, si mladá, krásna, zdravá, vzdelaná a neviem čo všetko… – vieme, že tento život tu na tomto svete raz skončí pre každého z nás. Ale my putujeme do nebeskej vlasti, tam, kde nás čaká Pán s otvorenou náručou. To je to, čo chceme aj teraz zažiť, pri tom putovaní, pri začiatku tohto svätého roka.“
Po sprievode okolo chrámu zhromaždenie pred dverami chrámu zaspievalo prvú časť pútnického žalmu 122: „Zaradoval som sa keď mi povedali: ,Pôjdeme do domu Pánovho!ʻ“ Nasledovalo čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána (Jn 10, 7-10), v ktorom zazneli Ježišove slová: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený.“ Vstupujúc do chrámu, zhromaždenie spievalo druhá časť žalmu 122, ako aj ďalší žalm na „vstup do chrámu“ – Žalm 84 („Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov“).
Modlitbu na otvorenie Jubilea v eparchii
Keď celý Boží ľud na čele s eparchiálnym a pomocným biskupom vstúpil cez hlavnú bránu – ktorá je symbolom Krista – do katedrály, začala sa modlitba zvyčajného začiatku (načalo obyčnoje) so spevom kajúcich tropárov. Vladyka Peter následne predniesol túto modlitbu na otvorenie Jubilea v eparchii:
„Bratia a sestry, tajomstvo vtelenia nášho Spasiteľa Ježiša Krista, zachovávané v spoločenstve lásky Svätej rodiny z Nazareta, je pre nás dôvodom na hlbokú radosť a istú nádej. V spoločenstve s univerzálnou Cirkvou, keď oslavujeme Otcovu lásku zjavenú v tele Slova, ktoré sa stalo človekom, a v znamení kríža, kotvy spásy, slávnostne otvárame jubilejný rok v našej Bratislavskej eparchii.
Tento obrad je pre nás predzvesťou bohatej skúsenosti s milosťou a milosrdenstvom, aby sme boli vždy pripravení zdôvodniť nádej, ktorá je v nás, každému, kto sa na ňu pýta, najmä v tomto čase vojen a nepokojov. Kristus, náš pokoj a naša nádej, nech je naším spoločníkom na cestách v tomto roku milosti a útechy. Duch Svätý, ktorý dnes začína toto dielo v nás a s nami, nech ho dovedie k zavŕšeniu až do dňa Ježiša Krista.“
Dekrét a jubilejné chrámy v eparchii
Protosynkel eparchie, o. Vladimír Skyba následne prečítal dekrét eparchiálneho biskupa Petra Rusnáka, v ktorom o.i. stanovil štyri jubilejné chrámy v eparchii, v ktorých bude možnosť získať jubilejné odpustky, podľa Noriem o udeľovaní odpustkov počas riadneho jubilea roku 2025,ktoré vydala Apoštolská penitenciária. V našej eparchii ide o tieto chrámy: Katedrála Povýšenia svätého Kríža v Bratislave; Chrám sv. Cyrila a Metoda v Trenčíne; Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Žiline; Chrám Najsvätejšej Trojice v Telgárte. Farári týchto chrámov boli tiež prítomní v Bratislave na slávnosti otvorenia jubilejného roka v eparchii.
Súčasťou otvorenia bola aj nasledujúca modlitba, ktorú predniesol vladyka Peter:
Otče,
nádej, ktorá nesklame,
počiatok a koniec všetkého,
požehnaj začiatok našej púte
za slávnym krížom tvojho Syna
v tomto milostivom čase;
obviaž rany zlomených sŕdc,
rozviaž putá, ktoré nás držia v otroctve hriechu
a robia z nás väzňov nenávisti,
a daruj svojmu ľudu radosť Ducha,
aby s obnovenou nádejou kráčal
k vytúženému cieľu,
ku Kristovi, tvojmu Synovi a nášmu Pánovi.
Lebo on žije a kraľuje na veky vekov.
Obrad pripomenutia krstu
Slávnosť otvorenia jubilejného roka obsahovala aj obrad pripomenutia krstu. Vladyka Peter najprv predniesol modlitbu na požehnania vody a potom vladyka Milan pokropil vodou celé zhromaždenie: spoluslúžiacich, posluhujúcich i ľud, pričom prešiel loďou katedrály. Počas kropenia sa spievala antifóna (porov. Ž 51, 9): Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; umy ma a budem belší ako sneh.
Pokropenie vodou je živou pripomienkou krstu, vstupnou bránou na cestu sviatostnej iniciácie a do Cirkvi. Krst je vlastne „prvá sviatosť Novej zmluvy, ktorou sa ľudia vierou zjednocujú s Kristom a dostávajú Ducha adoptívnych synov, meno a hodnosť Božích detí; vrastajú do podoby Kristovej smrti a zmŕtvychvstania; včleňujú sa do jeho tela; preniknutí pomazaním Ducha stávajú sa svätým Božím chrámom a členmi Cirkvi, vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom určeným na vlastníctvo“ (Benedikcionál, 832).
Po zakončení týchto obradov slávnosť pokračovala slávením archijerejskej liturgie: hlavným slúžiteľom bol vladyka Peter spolu s vladykom Milanom, spoluslúžili viacerí kňazi, ktorí sa zišli z celej eparchie aj so svojimi veriacimi.
Homília
Vo svojej homílii sa vladyka Peter zamýšľal na tým, čo znamená výraz žalmistu „brána Pánova“ a tiež čo znamená „vstúpiť bránou Pánovou do nového života“.
„Nebojte sa, otvorte brány Kristovi, lebo Kristus vie, čo je v človeku! Jediný On to vie, preto vás prosím s veľkou pokorou a dôverou: Otvorte brány Kristovi!“
Isto si spomeniete na slová Svätého Otca Jána Pavla II. dňa 28. októbra 1978 na balkóne Baziliky sv. Petra po jeho zvolení. A mnohí sociológovi, mnohí politológovia, aj filozofi a duchovní a my veriaci sa zhodujú na tom, že to bol ako keby pád železnej opony, pád totalitných režimov tu v strednej Európe. A je to pravda, lebo tam, kde prichádza Kristus, tam padajú všetky múry, tam padajú všetky hrady, tam padajú všetky rozdiely. Kristus prišiel, aby všetko zjednotil, ako je aj v Písme napísané: aby všetko zjednotil (porov. Ef 2, 14).
Dnes stojíme akoby v opačnom garde, ako to býva niekedy vysvetľované, a síce že ikona sa díva na teba. Nie že ty sa dívaš na ikony, ale ikona sa díva na teba. Tak dnes v opačnom garde Kristus povie: Poďte, otvoril som vám dvere, vstúpte! A ako spievame v jednom tropáre na konci: Kristus nás vyzval – vstúpte do nového života! Možno tu vyvstávajú dve také základné otázky: Kadiaľ máme vstúpiť? a Čo to je ten nový život? Žalmista hovorí: „Toto je brána Pánova; len spravodliví ňou vchádzajú.“ (Ž 118, 20).
Áno, toto je brána Pánova, vtelené Božie Slovo, Ježiš Kristus je bránou Pánovou, len spravodliví ňou vchádzajú. Aká to je brána? – Úzka, nízka, tak ako keď ste boli v Betleheme, tam sú tie dvere také zamurované, že sa musíš zohnúť. Tou bránou vojde len pokorný človek, ponížený, poslušný, … len spravodliví ňou vchádzajú. Čo je naša spravodlivosť? Ako Ježiš povie na jednom mieste, keď vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť farizejov a zákonníkov, nevojdete do Božieho kráľovstva (porov. Mt 5, 20).
Touto bránou vstupujeme do úplne nového života, do novej koncepcie vzťahov. Tam neplatí totiž to, že ja som mocnejší a mám väčšie svaly, tak ja ťa udriem. Ja mám lepší samopal ako ty, tak ja ťa zastrelím. Ja mám viacej peňazí, tak ja ťa uplatím, ponížim, alebo odstrčím z cesty. Tu platí iná spravodlivosť: spravodlivosť človeka, ktorý prichádza k Bohu a vie, že hreší; že ty a ja sme si zničili večný život hriechom. A preto Ježiš povie: Neboj sa, vstúp! Ale jedno musíš uznať, že aj ten druhý môže vstúpiť. Že túto bránu, ako to aj Svätý Otec nazval, bránu svojho srdca, bránu svojej lásky, Ježiš ponúka všetkým, nielen tebe. Lebo človek by si snáď mohol myslieť, namyslene, že áno, ja tu dnes sedím, tak ja mám na to nárok, alebo ja som si to zaslúžil. Je to nezaslúžený dar. A aj to heslo, ktoré vymysleli, že sme pútnici nádeje, to znamená, že keď budeme v tomto roku a počas nášho života putovať, to znamená prežívať svoj život, svojej povinnosti, svoje pracovné zadelenie, aby svet dostával od teba i odo mňa nádej, že nič nie je stratené.
Čo povedal Svätý Otec na začiatku? Kristus vie, čo je v človekovi, jediný On to vie. Ako hovorí sv. apoštol Pavol, on nás pozná lepšie, ako my sami seba, a to je ten zázrak. Boh prichádza v tieto sviatky na túto zem ako stelesnená láska. A to sú dvere, to je brána, ktorú nám otvoril. A spravodlivý človek, ktorý uzná svoju hriešnosť a vzdá Bohu slávu a ďakuje mu za tento nezaslúžený dar, môže touto bránou vojsť. A potom sa nebude závistlivo pozerať, alebo z nejakým dešpektom pozerať na druhého, že čo ty tu chceš. Akým právom ty sem lezieš? Nie. Ježiš otvára srdce, otvára ľuďom bránu lásky, milosrdenstva pre všetkých. Tak daj pozor, aby sme ju pred niekým nezabuchli.
Na záver liturgického slávenia zaznela pápežská hymna a Mnoholitstvije. Vladyka Peter tiež vyzval veriacich, aby počas celého roka vytrvali čerpať z božieho milosrdenstva a aby nielen prijímali milosti, ale ich aj rozdávali ako pútnici nádeje, búrajúc múry rozdelenia v spoločnosti i v rodinách:
„Je také príslovie, že niekedy tak povieme: Nie ten majster, čo začal, ale ten, čo dokončil. Rozmontovať auto, alebo nejaký prístroj vie hocikto, ale kto ho dá dokopy? Začať teda, takto pekne, Bohu vďaka, slávnostne, tento svätý rok, jubilejný – to je pekná vec, ale kto vytrvá do konca, ten bude spasený (porov. Mt 10, 22).
Želám vám i sebe, každému z nás mnoho milostí prijať, ale tiež mnoho milostí rozdať. Aby sme my boli tými pútnikmi nádeje, ktorí búrajú tie múry rozdelenia. A koľko je takých múrov v spoločnosti, ba dokonca v rodinách, vo vzťahoch, nastavali sme si hradby, ploty a neviem čo všetko. Boh má pomoc pre každého z nás. Poslal nám Krista, aby všetko zjednotil. V ňom – ako je aj v Písme – zbúral múry rozdelenia (porov. Ef 2, 14). Takže keď Kristus vstúpi, keď my vstúpime do Krista, tie múry budú padať. Kiežby sa tak stalo a pocítili by ste vy a ja skutočnú radosť z toho, že sme veriaci; radosť z toho, že môžeme rozdávať večný život svojmu okoliu, lebo sme ho zadarmo dostali, zadarmo dávajme.
-sg-
Foto zo slávnosti sú vo Fotogalérii
