V byzantskej tradícii sa sviatkom Bohozjavenia slávi krst nášho Pána Ježiša Krista v Jordáne. Ten je začiatkom jeho verejného účinkovania – teda prvým verejným zjavením sa vteleného Božieho Slova ľudstvu. Kristov krst však predstavuje aj zjavenie sa presvätej Trojice svetu.
Gréckokatolíci pri bohoslužbách spievajú:
Pri tvojom krste v Jordáne zjavila sa, Pane, poklonyhodná Trojica. Otcov hlas ti vydal svedectvo. Nazval ťa svojím milovaným Synom. Aj Svätý Duch v podobe holubice potvrdil pravdivosť týchto slov. Svojím zjavením si osvietil celý svet. Kriste Bože, sláva tebe.
Zjavenie, osvietenie. K týmto dvom predstavám sa pripája ešte tretia: znovuzrodenie a obnovenie. Kristov krst v Jordáne znovuzrodzuje a obnovuje našu ľudskú prirodzenosť, pretože je anticipáciou nášho krstu.
Aby sme pochopili túto myšlienku znovuzrodenia a obnovy, je vhodné hľadať v bohoslužobných textoch odpoveď na otázku: Načo Kristus potreboval krst, keď bol bezhriešny? A liturgické texty nám na to odpovedajú v tom zmysle, že to urobil kvôli záchrane padlého človeka.
Svojou inkarnáciou, teda tým, že na seba vzal ľudskú prirodzenosť, náš Pán Ježiš Kristus prijal zástupnú úlohu: stal sa novým Adamom, pričom vzal na seba celé ľudské pokolenie, tak ako prvý Adam prijal a zastupoval v sebe celé ľudstvo v okamihu pádu do hriechu.
Hoci bol bezhriešny, Ježiš Kristus trpel a zomrel na kríži za hriechy celého ľudstva; a rovnakým spôsobom, hoci bol bezhriešny, vo svojom krste očistil všetky hriechy ľudí. Keď zostúpil do Jordánu, ako nový Adam vzal so sebou ľudí hriešnikov: a tam vo vodách nás očistil, pričom každého z nás vyviedol z vody ako nové stvorenie, znovuzrodené a zmierené. V Kristovom krste je už anticipované naše znovuzrodenie v krste.
Kristov krst v Jordáne znovuzrodzuje a obnovuje nielen našu ľudskú prirodzenosť, ale celé materiálne stvorenie. Keď Kristus zostúpil do vôd, nielenže vzal so sebou nás ľudí a očistil nás, ale očistil aj prirodzenosť samotných vôd.
Sviatok Bohozjavenia teda má aj kozmický aspekt. Pád anjelov a potom aj pád človeka postihol celý vesmír. Celé stvorenie ním bolo pokrivené a znetvorené. Kristus prišiel na zem, aby vykúpil nielen človeka, ale – cez človeka – celé materiálne stvorenie.
Keď Kristus vstúpil do vôd, pričom anticipoval naše znovuzrodenie v krstnej vode, uskutočnil očistenie vôd, ich premenenie na prostriedok uzdravenia a milosti. Hoci voda predstavuje prostriedok milosti predovšetkým vo sviatosti krstu, používa sa ako prostriedok posvätenia aj pri mnohých iných príležitostiach. Preto sú veriaci byzantského obradu povzbudzovaní piť vodu, ktorá bola posvätená na sviatok Bohozjavenia, a kropiť sa ňou. Berú si ju so sebou domov a uchovávajú ju, aby ju z času na času použili. Pri tom všetkom sa však nedopúšťajú povery. Veria totiž, že vďaka Kristovmu vteleniu, jeho krstu a premeneniu môžu byť všetky materiálne veci posvätné a „nositeľmi Svätého Ducha“.
Spracoval: o. Ján Krupa
Vysielané Rádiom Lumen
