Spolu s Kristom v Roku viery
Výročné stretnutie európskych katolíckych biskupov východného obradu, ktoré sa konalo na pozvanie križevackého eparchu, Mons. Nikolu Kekića a pod patronátom Rady európskych biskupských konferencií (CCEE), zhromaždilo v Záhrebe-Križevci (Chorvátsko) okolo 60 účastníkov – biskupov a expertov. Hlavnou témou pracovného zasadania biskupov bolo skúmanie špecifického prínosu katolíckych cirkví východného obradu k spoločnému a univerzálnemu poslaniu Cirkvi vo svetle Druhého vatikánskeho koncilu, novej evanjelizácie a Roku viery. V priebehu stretnutia biskupi vyjadrili svoju vďačnosť Svätému Otcovi za jeho neustálu podporu smerujúcu k tomu, aby bola liturgická, teologická a kultúrna tradícia východných katolíckych cirkví uznávaná a oceňovaná ako duchovné bohatstvo pre celú Cirkev.
Výročné stretnutie východných katolíckych biskupov sa začalo svätou omšou latinského obradu, ktorej predsedal kardinál Josip Bozanić, záhrebský arcibiskup, za účasti apoštolského nuncia v Chorvátsku Mons. Alessandra D’Errica. „Týmto spôsobom chceme svedčiť o jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej Cirkvi, ktorej hlavou je rímsky pápež” – uviedol Mons. Nikola Kekić, križevský biskup, ktorý bol hostiteľom stretnutia. Na zdôraznenie spojenia medzi Chorvátskom a ďalšími východnými tradíciami Európy bol – v hlavnej časti svätej omše – použitý starobylý chorvátsko-hlaholský jazyk, svojou písomnou formou spojený s najstaršou slovanskou abecedou vytvorenou svätými misionármi Cyrilom a Metodom, ktorí zohrali významnú rolu v diele evanjelizácie slovanských národov v 9. storočí.
Križevacká gréckokatolícka cirkev
Tohtoročné stretnutie sa konalo v Chorvátsku pri príležitosti 400. výročia obnovenia jednoty Chorvátskej gréckokatolíckej cirkvi s Apoštolskou stolicou v Ríme, ktorá bola potvrdená a uznaná ako Marčanská únia.
Križevacká eparchia je sufragánnym biskupstvom záhrebskej arcidiecézy. Sídlo eparchie sa nachádza v meste Križevci (cca. 40 km od Záhrebu), kde je aj Katedrála Najsvätejšej Trojice. V súčasnosti je územie eparchie rozdelené do 44 farností. V minulosti siahala jej jurisdikcia na teritórium celej Juhoslávie (Chorvátsko, Srbsko, Macedónsko, Bosna a Hercegovina).
Keď z Juhoslávie vznikli nezávislé štáty, bol v roku 2001 zriadený samostatný apoštolský exarchát pre gréckokatolíkov v Macedónsku; v r. 2002 bol vytvorený ďalší exarchát s jurisdikciou pre Srbsko a Čiernu Horu. V súčasnosti má križevacký biskup jurisdikciu nad gréckokatolíkmi v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine a Slovinsku. Z národnostného hľadiska eparchiu tvoria tri národy a etniká (Chorváti, Ukrajinci a Rusíni), ktorí sa vyznačujú vlastnými tradíciami: chorvátskou, haličskou (z Ukrajiny) a mukačevskou. Eparchia má okolo 22.000 veriacich.
Na začiatku zasadania si účastníci stretnutia vypočuli posolstvo kardinála Pétra Erdő, predsedu Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) – inštitúcie združujúcej biskupov na kontinente, ktorá už roky organizuje tieto stretnutia. Vo svojom liste kardinál zdôraznil veľký význam týchto stretnutí, „aby i naďalej boli miestom komúnie a svedectva viery“ a podčiarkol spoločné úsilie, aby „veriaci i duchovenstvo celého sveta lepšie poznali a milovali“ tradície katolíckych cirkví východného obradu.
Prínos východných koncilových otcov k Druhého vatikánskemu koncilu
V roku, keď Cirkev si pripomína 50. výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu, sa účastníci zamýšľali nad prínosom východných koncilových otcov k tomuto koncilu, ktorý predstavil Mons. Dimitrios Salachas, apoštolský exarcha (biskup) pre katolíkov byzantského obradu v Grécku. Z 2.200 synodálnych otcov bolo asi 200 východných katolíckych biskupov. Ich prínos bol ďalekosiahly, či už v prípravnej fáze, alebo v diskusiách a redakčnej príprave mnohých koncilových dokumentov, ale osobitne dvoch dekrétov: Orientalium Ecclesiarum, o charaktere a poslaní východných katolíckych cirkví; a Unitatis Redintegratio, dokument o dialógu s inými kresťanskými cirkvami; obidva vychádzali z dogmatickej konštitúcie Lumen gentium (jeden zo štyroch základných dokumentov pre obnovu Katolíckej cirkvi 20. stor., ktorý sa stal tiež stal základom Kódexu kánonov východných cirkví).
V Záhrebe sa východní katolícki biskupi zamýšľali nad aplikáciou koncilových usmernení v jednotlivých cirkvách a nad zásadami, ktorými sa riadi vzťah medzi Cirkvou latinského radu a východnými katolíckymi cirkvami.
Ako sa v súčasnosti aplikujú v Katolíckej cirkvi reflexie o apoštolskom pôvode východných cirkví, zvlášť tých patriarchálnych (porov Lumen Gentium, 23)? Aká je úloha východných katolíckych cirkví v ekumenickom dialógu, osobitne s pravoslávnymi cirkvami (porov. Unitatis Redintegratio)? Ako sa má dnes prejavovať pastoračná starostlivosť biskupov latinského obradu, ktorí majú vo svojich diecézach neustále vzrastajúce spoločenstvá veriacich východného obradu? Aká je úloha východných cirkví v diaspóre? Teda v krátkosti, biskupi prítomní v hlavnom meste Chorvátska si kládli otázky o úlohe východných cirkví v „katolicite“ (univerzalite) Cirkvi, a to po 50 rokoch od koncilu a ako čo najlepšie zvýrazniť tento prínos, vo vedomí, že v Katolíckej cirkvi stále existuje určitá nevedomosť ohľadom liturgických, teologických a kultúrnych tradícii východných cirkví.
Legislatíva východných katolíckych cirkví po Druhom vatikánskom koncile
Mimoriadne hodnotným bol príspevok Mons. Cyrila Vasiľa, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi, ktorý načrtol hlavné línie procesu smerujúceho k realizácii Kódexu kánonov východných cirkví, vydaného v roku 1990 a venoval pozornosť východným cirkvám v následných dokumentoch.
Kódex predstavuje niečo unikátne v dejinách Cirkvi. Po prvý raz majú východné cirkvi súhrn noriem založený na starobylých kánonoch a promulgovaný najvyšším veľkňazom. Kódex je ovocím intenzívnej práce zbierania prameňov, teda partikulárnej legislatívy jednotlivých východných cirkví, a dlhého procesu úvah, čoho výsledkom bola prvá forma Kódexu, ktorý však nebol nikdy publikovaný, pretože sa uprednostnilo počkať na to, čo prinesie nadchádzajúci Druhý vatikánsky koncil. V roku 1972 sa nadviazalo na myšlienku vytvoriť osobitný kódex pre východné katolícke cirkvi a bola zriadená osobitná komisia, ktorej cieľom bolo vypracovať určité smernice pre realizáciu budúceho kódexu. Samotné smernice sa spolu s Kódexom kánonov východných cirkví stali tiež referenčnými bodmi pre niektoré pokoncilové dokumenty, zvlášť tie, ktoré majú ekumenický rozmer alebo sa týkajú pastorácie migrantov.
Počas stretnutia vyjadrili zhromaždení biskupi veľkú vďačnosť Mons. Cyrilovi Vasiľovi ako aj Kongregácii pre východné cirkvi, za ich náročnú úlohu sprostredkovať a bdieť nad tým, aby mohla Cirkev vo svojom poslaní ohlasovania evanjelia, čo možno najlepšie vyjadriť svoju „katolicitu“, a to aj zoči-voči komplikáciám, ktoré môžu vzniknúť zo spolužitia viacerých cirkevných a obradových tradícií a tom istom území.
Synoda o novej evanjelizácii a východné katolícke cirkvi
Biskup z Oradea-Mare (Rumunsko), Mons. Virgil Bercea, ktorý sa zúčastnil na ostatnom zasadaní Biskupskej synody o novej evanjelizácii, zdieľal s účastníkmi svoju osobnú skúsenosť zo synody a zdôraznil prínos východných synodálnych otcov k diskusii. Synoda, ktorá prebiehala v októbri tohto roku, bola momentom komunitárneho rozlišovania s cieľom stanoviť vhodné stimuly ako odpoveď na výzvu ohlasovať Krista v aktuálnom spoločenskom a kultúrnom kontexte. Špecifický prínos východných cirkví k novej evanjelizácii spočíva predovšetkým vo vernosti „cyrilo-metodskému modelu evanjelizácie“, charakterizovanej takým ohlasovaním evanjelia, ktoré je predchnuté a živené silnou duchovnosťou, liturgiou v jazyku ľudu a vernosťou Najvyššiemu veľkňazovi. K tomu sa pripája svedectvo, mučeníctvo mnohých biskupov, kňazov a veriacich laikov, ktoré sa dnes tvárou v tvár antropologickej kríze javí ako dar. Táto kríza často spôsobuje, že moderný človek nie je schopný zdôvodniť si seba samého, ani nasmerovanie vlastnej existencie. Aj katolícke východné cirkvi pociťujú, že sú konfrontované s týmito globálnymi fenoménmi, zvlášť preto, lebo sa dotýkajú ich veriacich, ktorí migrujú a predstavujú tak pre svoje príslušné cirkvi nezvyklé pastoračné problémy, ktoré vyžadujú primerané a originálne riešenia.
Katechizmus Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi
Jeho Blaženosť Svjatoslav Ševčuk, vrchný arcibiskup Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi na stretnutí predstavil Katechizmus „Kristus – naša Pascha“, „knihu“, v ktorej Cirkev predkladá svoje učenie o viere a mravoch. Ukrajinská gréckokatolícka cirkev má prvýkrát v dejinách svoj vlastný katechizmus. Katechizmus je ovocím desaťročnej práce, ktorá zasahovala celú Gréckokatolícku cirkev. Je tiež odpoveďou na výzvu Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktorý si pripomína 20. výročie vydania, a ktorý dáva miestnym cirkvám možnosť, aby si vypracovali katechizmus primeraný miestnym potrebám a svojej realite. Úlohou tohto nedávno vydaného katechizmu je podľa Jeho Blaženosti pomôcť ukrajinským gréckokatolíkom, aby lepšie spoznali vieru v Krista a aby ju hlbšie vtelili do vlastného života; zachovať a rozvíjať kresťanskú tradíciu sv. Vladimíra; vydávať svedectvo o úzkom vzťahu medzi kyjevskou kresťankou tradíciou a univerzálnym (katolíckym) kresťanstvom; a napokon obnoviť a upevniť ukrajinských gréckokatolíkov vo viere, vo východnej katolíckej tradícii a v jednote. Katechizmus bol preložený do taliančiny a angličtiny, a pripravuje sa preklad do portugalčiny a španielčiny.
V sobotu, 24. novembra prijal účastníkov prezident Chorvátskej republiky Ivo Josipović, ktorý poukázal na prínos miestnej Gréckokatolíckej cirkvi v živote súčasnej chorvátskej spoločnosti. Poobede sa odobrali na púť do národnej mariánskej svätyne Božej Matky v Marija Bistrici.
Zasadanie sa skončilo v nedeľu, 25. novembra, a to slávením božskej liturgie v gréckokatolíckej katedrále Najsvätejšej Trojice v meste Križevci, ktorú v priamom prenose vysielala Chorvátska štátna televízia.
Zasadanie sa konalo v srdečnej a priateľskej atmosfére, obohatenej modlitbou a každodenným slávením Eucharistie za účasti miestnej gréckokatolíckej i rímskokatolíckej komunity. Dôstojne slávená a živá liturgia umožnila, aby sa slová prednesené počas stretnutia stali tiež výrazom prežitej skúsenosti. Zvlášť bola ocenená pohostinnosť Mons. Nikolu Kekića, križevackého biskupa a kardinála Josipa Bozanića, záhrebského arcibiskupa.
V roku 2013 sa stretnutie uskutoční na Slovensku, od 17. do 20. októbra v Košiciach, ktoré budú na budúci rok Európskym hlavným mestom kultúry, pri príležitosti 1150 výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na toto územie, a to na pozvanie Mons. Milana Chautura, košického eparchu.
Zdroj: CCEE (www.ccee.ch)
Preklad: Stanislav Gábor
Foto: Peter Sabol
