Ukrajina 29. januára (RV) Chod udalostí a niekoľkotýždňové demonštrácie, ktoré si na Ukrajine vyžiadali svoje obete, znepokojujú cirkevné spoločenstvo aj v okolitých krajinách. Situácia sa totiž nezmenila ani po utorkovej rezignácii ukrajinského premiéra Mykolu Azarova a celého kabinetu.
K výzvam k pokoju na Ukrajine sa po pápežovi Františkovi a kyjevsko-haličskom vyššom arcibiskupovi Sviatoslavovi Ševčukovi pripájajú aj Gréckokatolícke cirkvi v Rumunsku a na Slovensku. Nasledujúcu nedeľu 2. februára, na sviatok Obetovania Pána, sa rumunskí gréckokatolíci spoja v modlitbe, aby preukázali svoju solidaritu s Gréckokatolíckou cirkvou na Ukrajine a všetkými obyvateľmi krajiny, ktorí „zažívajú ťažké chvíle“. Uvádza to vo vyhlásení rumunský gréckokatolícky vyšší arcibiskup Lucean Muresan, ktorý okrem iného spomína aj útoky z nenávisti voči viere. Tvrdí, že v tomto kontexte aj „kresťania, ktorí sú zároveň občanmi, chcú spolu žiť v slobodnej a demokratickej krajine, bez korupcie, klamstiev a násilia“. V apeli rumunskej cirkvi sa uvádza: „Vyjadrujeme naše znepokojenie zoči-voči hrozbám namiereným proti Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorá si, rovnako ako my, uchováva priamu spomienku na prenasledovanie kvôli viere, ktoré, ako sa zdá, sa na horizonte s nami hraničiacej krajiny objavilo opäť.“ Arcibiskup tak vyzýva rumunských veriacich, aby preukázali ich bratskú solidaritu s cirkvou na Ukrajine „predovšetkým modlitbou k Bohu pokoja, Bohu budúcnosti, ktorý nás spája vo viere a v službe“.
K aktuálnej situácii na Ukrajine vydal vyhlásenie aj prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ, predseda Rady hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku. V ňom sa uvádza: „Rada hierarchov Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris na Slovensku vyjadruje svoju spoluúčasť so skúšaným ľudom susednej Ukrajiny. Kňazov prosíme, aby na tento úmysel, ak je to možné, v najbližších dňoch slávili svätú liturgiu, alebo do liturgie vložili prosbu za pokoj a spravodlivé doriešenie situácie na Ukrajine. Pozývame veriacich Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku k modlitbám za pokojné vyriešenie napätej situácie, za rešpektovanie Božích zákonov a princípov solidarity a demokracie.“
O tejto výzve a o situácii na Ukrajine bližšie hovorí vladyka Milan Lach, pomocný biskup Prešovskej archieparchie: „Toto vyjadrenie sme odovzdali najvyššej hlave Gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine, vyššiemu arcibiskupovi Sviatoslavovi Ševčukovi, ktorý nám poďakoval za podporu a za modlitby, s prosbou o odovzdanie svojich pozdravov metropolitovi, biskupom, duchovenstvu, rehoľnému stavu a takisto všetkým veriacim za modlitebnú podporu.“
Vladyka Milan Lach opisuje ako situáciu prežívajú samotní veriaci na Ukrajine: „Ak hovoríme o Gréckokatolíckej cirkvi, lebo tých kresťanských cirkví je tam viac, kňazi a takisto aj biskupi stoja na strane protestujúcich, avšak treba dodať, že nie spôsobom radikálnym alebo nejakým násilným. Skôr vyzývajú ľudí, aby sa modlili a hľadali pokojné vyriešenie tejto situácie, napätej, môžeme povedať, ktorá hraničí s občianskou vojnou. Ale stoja na strane ľudí. To znamená, už od decembra tam chodili, aby sa modlili s ľuďmi a takisto aby ich aj duchovne podporili v tomto zápase, keďže situácia je tam veľmi náročná, ako sociálna, kde ľudia majú problém s tým, aby vyživili svoje rodiny s veľmi nízkymi mzdami, ktoré majú, je to celý problém ekonomický, ale s tým súvisí aj korupcia v štáte, ktorá sa dotýka všetkých ľudí, vzdelávania, zdravotníctva, atď.“ Podľa vladyku Lacha je dôležité pripojiť sa k modlitbám za Ukrajinu „práve preto, lebo ide o náš susedný štát, ľudia, ktorí sú takisto Slovania ako my, prežili komunizmus a paradoxne vidíme, že po 25 rokoch stále tá situácia tam sa ako keby vracala späť. Preto je naozaj dôležité ich podporiť aj takto morálne, aj modlitbou, aby sme aj takýmto spôsobom im dali najavo, že cítime s nimi. Zmyslom kresťanskej lásky je aj spolusúcitenie s blížnymi, ktorí trpia. Oni sú v situácii, kedy naozaj celý ten národ, do istej miery môžeme povedať, trpí. A takisto ako my pred 25 rokmi sme počas Nežnej revolúcie prežívali zmenu so všetkými nádejami, takisto aj títo ľudia. Práve týmto pozastavením tohto procesu európskej integrácie všetky ich takéto túžby, alebo to, čo všetko ich vláde táto vláda sľúbila, všetko padlo. Moje presvedčenie je, takisto ako verím aj mnohých ľudí na Slovensku je, že Ukrajina má miesto v Európe. Lebo, ak ste prechádzali hranicou medzi Slovenskom a Ukrajinou, to je doslova železná bariéra, železná opona, ktorá bola vytvorená, a ktorá bola do 89. roku medzi Slovenskom a Rakúskom… To je nová železná hranica posunutá o 500 km na východ.“
Ilustračný foto: Púť UGKC do Ríma na sviatok sv. Jozafata
