Vatikán/Kuba – V piatok 12. februára sa na medzinárodnom letisku v Havane o 17. hodine miestneho uskutočnilo stretnutie pápeža Františka s moskovským patriarchom Kirillom. Stretnutie sa konalo za zatvorenými dverami za pomoci dvoch tlmočníkov a trvalo dve hodiny Výsledkom stretnutia je spoločné vyhlásenie, ktoré následne podpísali Svätý Otec František a Kirill, patriarcha Moskvy a celej Rusi.
Na záver stretnutia sa vzájomne predstavili obe delegácie, zo strany Svätej stolice s účasťou kardinála Kurta Kocha, predsedu Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, zo strany Moskovského patriarchátu bol po boku patriarchu metropolita Hilarion, zodpovedný za zahraničné vzťahy patriarchátu.
Čelní predstavitelia Katolíckej cirkvi a Ruskej pravoslávnej cirkvi si vymenili aj symbolické dary: zo strany pápeža to bola relikvia sv. Cyrila a kalich, patriarchovým darom bola ikona Matky Božej z Kazane. Ako hostiteľ sprevádzal podujatie kubánsky prezident Raúl Castro.
Moskovský patriarchát bol zriadený v roku 1589. Predtým, bolo cirkevným centrum na Rusi mesto Kyjev, čo súviselo s prijatím kresťanstva v Kyjevskej Rusi. Kyjevská cirkev bola metropolitnou cirkvou v jurisdikcii konštanínopolského patriarchu.
Spoločná deklarácia. Spoločná deklarácia, ktorú podpísali pápež František a patriarcha Kirill obsahuje 30 bodov a hovorí o spoločnej odpovedi katolíkov a pravoslávnych na naliehavé výzvy súčasného sveta. Medzi nimi je okrem sekularizácie a porušovania náboženskej slobody najmä naliehavá potreba zastaviť prenasledovanie kresťanov i príslušníkov iných náboženstiev na Blízkom východe, osobitne v Sýrii a Iraku.
Obe cirkvi v texte vyjadrujú jednotu v zápase za hodnotu manželstva a rodiny, ochranu dôstojnosti ľudského života pred útokmi ako je eutanázia či technologická manipulácia s ľudským životom v jeho zrode. Vo vyhlásení sa zdôrazňuje potreba posilniť kresťanské korene Európy s hodnotami ako solidarita s núdznymi, spravodlivosť a rovnosť. Potvrdzuje sa tiež nevyhnutnosť medzináboženského dialógu. Vyzdvihuje sa náboženská obroda vo východnej časti Európy za posledné štvrťstoročie. Vyjadruje sa postoj k tzv. „uniatizmu“, odmieta sa prozelytizmus a veľký dôraz sa kladie na spojenie síl pre dosiahnutie mieru na Ukrajine.
V Spoločnej deklarácii sa spomínajú aj gréckokatolíci a situácia vo východnej Európe, a to v bodoch 14, 24 – 27.
14. V potvrdení vysokej hodnoty náboženskej slobody, vzdávame vďaky Bohu za bezprecedentnú obnovu kresťanskej viery, k akej teraz dochádza v Rusku a v mnohých krajinách Východnej Európy, kde po celé desaťročia vládli ateistické režimy. Dnes sú reťaze militantného ateizmu rozlámané a na mnohých miestach môžu kresťania slobodne vyznávať svoju vieru. Za štvrťstoročie tam boli postavené desiatky tisíc nových chrámov a otvorené stovky kláštorov a teologických škôl. Kresťanské komunity vyvíjajú dôležitú charitatívnu a sociálnu činnosť poskytujúc rôznorodú pomoc núdznym. Pravoslávni a katolíci často pracujú bok po boku. Dosvedčujú existenciu spoločných duchovných základov ľudského spolunažívania vydávajúc svedectvo evanjeliových hodnôt.
24. Pravoslávnych a katolíkov zjednocuje nielen spoločná Tradícia Cirkvi prvého milénia, ale tiež misia hlásať Kristovo evanjelium v dnešnom svete. Táto misia v sebe zahŕňa vzájomný rešpekt voči členom kresťanských spoločenstiev a vylučuje akúkoľvek formu prozelytizmu.
Nie sme konkurenti, ale bratia a od tohto konceptu musia byť vyvodzované všetky naše vzájomné činy i činy voči vonkajšiemu svetu. Povzbudzujeme katolíkov i pravoslávnych zo všetkých krajín, aby sa naučili spoločne žiť v mieri a láske, a aby «jedni o druhých rovnako zmýšľali» (porov. Rim 15,5). Nedá sa teda akceptovať používanie nečestných prostriedkov, ktoré navádzajú veriacich, aby prešli od jednej cirkvi k druhej, popierajúc ich náboženskú slobodu alebo ich tradície. Sme povolaní, aby sme uviedli do praxe nariadenie apoštola Pavla: «A usiloval som sa hlásať evanjelium nie tam, kde bolo Kristovo meno už známe, aby som nestaval na cudzom základe» (Rim 15,20).
25. Dúfame, že naše stretnutie môže prispieť k zmiereniu tam, kde jestvujú napätia medzi gréckokatolíkmi a pravoslávnymi. Dnes je jasné, že metóda „uniatizmu“ minulosti, chápaná ako spojenie jednej komunity s ďalšou jej oddelením od svojej cirkvi, nie je spôsobom, čo dovolí obnoviť zjednotenie. Napriek tomu ekleziálne komunity, ktoré vzišli z týchto historických okolností, majú právo na existenciu a na to, aby podnikli všetko, čo je potrebné pre naplnenie duchovných potrieb ich veriacich, usilujúc sa súčasne žiť v pokoji so svojimi blížnymi. Pravoslávni a gréckokatolíci sa potrebujú zmieriť a nájsť vzájomne prijateľné spôsoby spolužitia.
26. Je nám ľúto stretu na Ukrajine, ktorý už spôsobil mnohé obete, nespočetné zranenia mierumilovným obyvateľom, a ktorý uvrhol spoločnosť do vážnej ekonomickej a humanitárnej krízy. Vyzývame všetky strany konfliktu k rozvážnosti, k sociálnej solidarite a k aktívnemu angažovaniu sa za pokoj. Vyzývame naše cirkvi na Ukrajine, aby pracovali na dosiahnutí sociálnej harmónie, aby sa zdržali účasti na konflikte a nepodporovali jeho ďalšie vystupňovanie.
27. Žičíme tomu, aby sa schizma medzi pravoslávnymi veriacimi na Ukrajine mohla prekonať na základe súčasných kánonických noriem, aby všetci ukrajinskí pravoslávni kresťania žili v pokoji a harmónii, a aby katolícke komunity tejto krajiny k tomu prispeli tak, aby ukazovali stále viac naše kresťanské bratstvo.
Po podpise spoločnej deklarácie za účasti médií obaja predstavitelia predniesli krátke spontánne príhovory. Patriarcha Kirill vo svojom vystúpení povedal:
„Počas dvoch hodín sme viedli otvorenú diskusiu s plným chápaním zodpovednosti voči našim cirkvám, nášmu veriacemu ľudu, pre budúcnosť kresťanstva a pre budúcnosť ľudskej civilizácie. Bol to obsažný rozhovor, ktorý nám dal možnosť pochopiť a vnímať pozície jedného i druhého, a výsledky tohto rozhovoru mi umožňujú ubezpečiť, že momentálne obe cirkvi môžu spoločne spolupracovať obraňujúc kresťanov v celom svete, a s plnou zodpovednosťou pracovať spoločne, aby nebola vojna, aby bol ľudský život rešpektovaný na celom svete, aby sa posilnili základy osobnej, rodinnej a sociálnej morálky, a aby sa skrze účasť Cirkvi na živote modernej ľudskej spoločnosti táto očisťovala v mene nášho Pána Ježiša Krista a Ducha Svätého.“
Pápež František sa vyjadril týmito slovami:
„Hovoríme ako bratia, máme ten istý krst, sme biskupi. Hovoríme o našich cirkvách a zhodujeme sa na tom, že jednota sa vytvára kráčajúc. Hovoríme jasne, nie polovičatými slovami, a ja vám vyznávam, že som v tomto dialógu pocítil útechu Ducha. Ďakujem za pokoru Jeho Svätosti, bratskú pokoru, a za jeho dobromyseľnú túžbu po jednote.
Dohodli sme sa na sérii iniciatív, ktoré, ako verím, sú možné a dajú sa uskutočniť. A preto chcem ešte raz poďakovať Jeho Svätosti za jeho ústretové prijatie, ako aj spolupracovníkom, pričom chcem menovať dvoch: Jeho Eminenciu Metropolitu Hilariona a Jeho Eminenciu kardinála Kocha, s celými ich pracovnými skupinami, ktoré sa tomu venovali.
Nechcem odísť bez toho, aby som srdečne nepoďakoval Kube, veľkému kubánskeho ľudu a jeho prezidentovi, tu prítomnému. Ďakujem mu za to, že je k dispozícii a ak to takto bude pokračovať, Kuba bude hlavným mestom jednoty. A nech je to všetko na slávu Boha Otca, Syna i Ducha Svätého, a pre dobro svätého ľudu verného Bohu pod plášťom Svätej Matky Božej.“ -jb, ej-
Text celého vyhlásenia je publikovaný na: Spoločná deklarácia
Zdroj: Vatikánsky Rozhlas /skrátené
