Napísal 27. júna 2014

Spomienka na politických väzňov v Novákoch

DSC05857Konfederácia politických väzňov Slovenska a Gréckokatolícka cirkev, farnosť sv. Sedmopočetníkov Prievidza pripravili 21. júna 2014 spomienkový zájazd po stopách politických väzňov, príslušníkov Pomocných technických práporov a zaradených do Tábora nútenej práce Nováky.

Spomienka sa začala gréckokatolíckou svätou liturgiou vo Farskom kostole Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, Kráľa vesmíru v obci Koš, v ktorej blízkosti sa nachádzal Tábor nútenej práce Nováky. Slúžiteľom sv. liturgie bol protopresbyter o. Igor Cingeľ, gréckokatolícky farár v Trenčíne, ktorý spravuje aj farnosť Prievidza. V Koši ho privítal miestny rímskokatolícky farár vdp. František Krnáč. Otec Igor Cingeľ v homílii spomenul gréckokatolíckych kňazov, ktorí boli väznení v TNP Nováky pretože odmietli podpísať prestup na pravoslávie. Všetci títo kňazi, ani za cenu mnohých súžení, sa nezriekli vernosti Ježišovi Kristovi a Cirkvi. V TNP Nováky sa podľa štatistiky z júla 1950 nachádzalo až 60 kňazov, z toho polovica boli gréckokatolícki kňazi a rehoľníci. V homílii o. Igor Cingeľ spomenul osobné výpovede kňazov a ich príbuzných: o. Miróna Petrašoviča, o. Alexandra Schudicha a o. Mikuláša Sigetiho. V závere všetkých vyzval, aby sme aj v dnešnej dobe, v našom každodennom živote a povzbudení krásnymi príkladmi a svedectvom života mnohých nespravodlivo väznených, zostali verní Pravde – Ježišovi Kristovi.

Na slávnosti boli prítomné aj 3 deti so svojimi rodinami posledne spomenutého o. Mikuláša Sigetiho a vnučka o. Andreja Zimu. Taktiež sa slávnosti zúčastnili 4 ešte žijúci priami účastníci internácie v TNP Nováky.

Po sv. liturgii sa prítomní presunuli do budovy Obecného úradu, kde ich v mene starostu Obce Koš Štefana Závadinku privítala Zuzana Čičmancová, ktorá zároveň odovzdala v mene starostu knihy a pohľadnice obce. Nasledovali samotné svedectvá bývalých politických väzňov. Predniesli ich: Jozef Chromík, rodák z Turzovky, ktorý prišiel až z Havířova a bol ako bohoslovec odsúdený na TNP za pokus o útek do zahraničia; súrodenci August Masár a Alžbeta Okresová, ktorí boli ako deti s celou rodinou zaradení do TNP Nováky a Mária Engelová, ktorá bola v TNP pre svoju nemeckú národnosť a našla si tam aj budúceho manžela.

Keďže podobný trestanecký tábor sa nachádzal aj v Handlovej, svoje spomienky naň predniesol Jaroslav Žilák, ktorý zároveň opísal prácu väzňov v bani. Ako posledný hovoril Jozef Čapuška, ktorý opísal veľkú vzburu veriacich na obranu kňaza v Drahovciach, aké sa pred 65 rokmi konali po celom Slovensku a mnohí ich účastníci boli odsúdení na Tábor nútenej práce Nováky. Účastníci následne navštívili miesto, kde sa TNP nachádzal a ku krížu položili kvety z úcty voči všetkým väzňom, ktorí sú tam pochovaní, pretože prevoz tela do rodnej obce nebol povolený. Prítomní si vypočuli opis tábora od kanonika Karola Körpera, ktoré prečítal Stanislav Pátek. Modlitbu za zosnulých predniesol miestny farár vdp. František Krnáč. Popoludní nasledovala prehliadka Hornonitrianskeho banského skanzenu – Bane Cigeľ. Do bane sa odviezli banským vláčikom a vypočuli si odborný výklad banských sprievodcov. Okrem bývalých politických väzňov, ktorí majú s banskými prácami skúsenosti, fárali aj ich rodinní príslušníci, ktorí tým získali presnejšiu predstavu o každodennej práci baníkov.

TNP Nováky bol zriadený v roku 1941 a pôvodne slúžil na internáciu Židov, po II. svetovej vojne zasa Nemcov. V období komunistického režimu v ňom boli väznení politicky nespoľahliví občania bez rozsudku, len na základe výmeru Krajského národného výboru. Veľké skupiny tvorili roľníci – obete násilnej kolektivizácie, veriaci, ktorí bránili svojich kňazov, ako aj samotní kňazi. Po zrušení TNP v roku 1951 boli v tábore väzni a napokon príslušníci PTP. Všetky skupiny pracovali v dielňach priamo v tábore, ale aj na pracoviskách mimo neho, v stavebníctve, poľnohospodárstve, no najmä v baniach.

V roku 1949 boli do TNP Nováky privezení baziliáni po zrušení ich kláštora v Prešove. Boli medzi nimi aj o. Ján Marián Potaš, o. Jozef Ernest Homičko a ďalší bratia a novici. Početnou skupinou v TNP Nováky v roku 1950 boli gréckokatolícki kňazi, ktorí odmietli podpísať prestup na pravoslávie. Boli to: Miron Podhájecký, Ján Fircák, Miron Petrašovič, Metod Székely, Michal Šutaj, Mikuláš Čisárik, Edmund Gulovič, Mikuláš Kašpar, Andrej Grešš, Vladimír Hromjak, Mikuláš Kapišinský, Ján Nemčík, Alexander Schudich, Mikuláš Gladyš, Michal Ihnát, Jozef Petrašovič, František Haluška, Ján Mihalovič, Štefan Zima, Ján Hricov, Aurel Mihalič, Mikuláš Aurel Keresztényi, Ján Jurko, Vasiľ Prokipčák, Mikuláš Sigeti a Sergej Kovč.

Peter Sandtner