Bratislava (27. júla) – V stredu 27. júla 2016 v deň sviatku sv. Sedmopočetníkov (Cyrila, Metoda, Gorazda, Klimenta, Nauma, Sáva a Angelára) sa v Katedrálnom chráme Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave konala XXIV. spomienka na svätého Gorazda v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, ktorú pripravili Národné osvetové centrum Bratislava, Bratislavská gréckokatolícka eparchia, Rada KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru, Matica slovenská Martin a Spoločnosť svätého Gorazda.
Podujatie sa začalo sv. liturgiou v cirkevnoslovanskom jazyku, ktorej predseda protosynkel o. Vladimír Skyba, spoluslúžili o. Rastislav Čižik, o. Stanislav Diheneščík, o. Ján Burda SJ, diakonizoval Andrej Škoviera, kantoroval Daniel Škoviera.
Vo svojej homílii poukázal o. V. Skyba na sv. Cyrila a Metoda, ktorí priniesli našim predkom slovo radostnej zvesti. Pozornosť upriamil na kresťanské hodnoty, ktoré títo vierozvestovia spolu so svojimi žiakmi, medzi nimi aj so sv. Gorazdom, vštepovali počas svojej misie. Tieto hodnoty, medzi ktorými vyniká tradičná rodina podľa vzoru Svätej rodiny a Kristov spásonosný oslávený kríž, sú aj dnes mimoriadne aktuálne. Ako však kazateľ upozornil, práve na tieto hodnoty sa v dnešnej Európe najviac útočí.
Po liturgii nasledoval umelecký program, ktorý sa začal spevom slovenskej hymny. Prítomným sa najprv prihovoril predseda Matice slovenskej Marián Tkáč a pripomenul slová sv. Jána Pavla II., že slovenský národ má v Európe svoje osobitné poslanie. Dielo solúnskych bratov a ich žiakov pripomenul vo svojom vystúpení pán Miroslav Holečko, predseda Spoločnosti svätého Gorazda.
Ako zdôraznil, toto dielo bolo veľmi široké, a to na poli náboženskom, kultúrnom, vzdelávacom, spoločenskom i právnom. Aj keď štátny útvar starých Slovenov neskôr zanikol a jeho územie sa stalo súčasťou Uhorska, dielo solúnskych bratov nezaniklo. M. Holečko v krátkosti priblížil aj novodobé dejiny svätogorazdovskej tradície.
Po príhovoroch nasledovala hudobno-poetická kompozícia pod názvom „Na chválu a slávu nášmu prvosvätcovi“. Verše slovenských básnikov Michala Chudu a Jaroslava Rezníka v intepretácii recitátora Ľubomíra Hallona striedali staroslovienske a slovenské národné piesne v podaní basbarytonistu Juraja Havaja s klavírnym sprievodom Martina Štefánika.
Hlboký duchovný a umelecký zážitok, ktorí si účastníci z podujatia odnášali, bol umocnený spoločným spevom záverečnej chrámovej hymny, Bože, čos ráčil slovenskému rodu.
-sg-
