Križevci, 14. máj 2024
V utorok 14. mája 2024 sa v Križevciach v Chorvátsku konalo stretnutie gréckokatolíckych biskupov strednej Európy – dedičov Viedenskej synody biskupov z roku 1773, keď boli právne zriadené gréckokatolícke cirkvi na území Habsburskej monarchie.
Na podujatí, ktoré sa začalo predchádzajúci večer, v pondelok 13. mája večierňou v Katedrále Najsvätejšej Trojice a pokračovalo stretnutím prítomných hierarchov a predstaviteľov cirkví, sa zišlo jedenásť cirkevných predstaviteľov (z toho deväť biskupov) z Chorvátska, Slovenska, Maďarska, Ukrajiny, Macedónska a Rakúska.
Okrem domáceho križevackého vladyku Milana Stipića, boli prítomní: vladyka Füllöp Kocsis – debrecínsko-hajdudorožský arcibiskup a metropolita Maďarskej gréckokatolíckej cirkvi; vladyka Jonáš Maxim – prešovský arcibiskup a metropolita Gréckokatolíckej cirkvi zo Slovenska; arcibiskup Cyril Vasiľ – košický eparchiálny biskup; vladyka Atanáz Orosz – nyireghyházsky eparchiálny biskup; vladyka Ábel Szocska – miškovecký eparchiálnu biskup; vladyka Kiro Stojanov – biskup eparchie Strumica-Skopje z Macedónska; vladyka Milan Lach – pomocný biskup bratislavskej eparchie; vladyka Marián Andrej Pacák, emeritný biskup zo Slovenska; o. Ferenc Demko – generálny vikár mukačevskej eparchie zo Zakarpatia z Ukrajiny; o. Taras Šagala – predstaviteľ gréckokatolíckeho vikariátu viedenskej arcidiecézy z Rakúska a sprevádzajúci kňazi a diakoni. Stretnutie sa zaoberalo témou identity gréckokatolíckeho kňaza a kňazskej rodiny v 21. storočí, najmä vzhľadom na súčasnú situáciu v strednej Európe, kde pôsobia katolícke cirkvi byzantského obradu, ktorých predstavitelia sa zišli v Križevci.
Utorkový program začali biskupi, kňazi a diakoni slávením Božskej liturgie sv. Jána Zlatoústeho v križevackej katedrále, ktorej predsedal prešovský arcibiskup metropolita vladyka Jonáš Maxim zo Slovenska. Na úvod všetkých pozdravil miestny biskup Milan Stipić, ktorý zdôraznil, že dnešní predstavitelia cirkví sú spoločnými dedičmi slávnej histórie gréckokatolíckych cirkví, ktoré si kedysi ťažko razili cestu svojej existencie v regiónoch strednej Európy, ale teraz čelia v pastorácii úplne iným výzvam. Vzhľadom na podobnú ekonomickú, politickú a sociálnu situáciu, v akej žijú, chcú v súčasnosti nadviazať bližšiu spoluprácu.
Po krátkom predstavení miestnych cirkví predniesol prvú prednášku o. Taras Šagala, zástupca gréckokatolíckeho vikariátu z Viedne, ktorý prezentoval výsledky viacerých prieskumov uskutočnených medzi kňazmi v Európe, najmä na Ukrajine. Závery prieskumu ukazujú, že s novou generáciou kandidátov na kňazstvo je potrebné intenzívnejšie a cielene pracovať, aby mohli úspešnejšie čeliť pastoračným výzvam vo svete, ktorý sa mení rýchlosťou blesku. Vojnové konflikty (ako na Ukrajine), prudký rozvoj elektronických a globalizačných výdobytkov a ekonomická situácia, ktorá ovplyvňuje migráciu obyvateľstva a odchod domácich a príchod nových veriacich a obyvateľov do oblastí historických európskych cirkví – všetko to spolu predstavuje úplne nové pastoračné výzvy. Prieskum ukázal, že mnohí gréckokatolícki kňazi rátajú s podporou svojich rodín v pastoračnej činnosti, ale aj s pochopením a pomocou centrálnych biskupských inštitúcií. Gréckokatolícki kňazi sú vo svojom povolaní väčšinou spokojní a šťastní, hoci ich názory na mnohé otázky sa líšia vzhľadom na životné, ekonomické a sociálne pomery, v ktorých žijú a pôsobia.
Prednášku o identite gréckokatolíckeho kňaza a jeho rodiny v súčasnosti predniesol biskup Füllöp Kocsis, metropolita Maďarskej gréckokatolíckej cirkvi a arcibiskup Hajdúdorogu- Debrecínu. Metropolita Kocsis vychádzal z vety, ktorú ako mladý bohoslovec počul od starších kňazov, že „fara má steny zo skla“. Rozvinul tému, že kňaz nemôže žiť život, ktorý by bol oddelený od toho, čím ontologicky a skutočne je, teda že je posvätný Boží služobník a posol, cez ktorého Božie milosrdenstvo vstupuje do sveta. Keďže mnohí kňazi sú dnes pod tlakom globalizačných procesov, ekonomických a informačných skutočností, ktoré sa rýchlo menia a rozvíjajú, viac ako kedykoľvek predtým je potrebné pracovať na zachovaní ducha sviatosti (sakramentality), posilňovaní ducha modlitby a posilňovaní povedomia o posvätnom poslaní, ktoré je nezameniteľné a ktoré nemožno nahradiť žiadnou inou činnosťou. Celá kňazská rodina je povolaná byť viditeľným znakom živej kresťanskej viery v prostredí, v ktorom žije a pracuje, pretože dnes ľudia menej počúvajú, čo sa im hovorí, a viac vidia, ako ľudia žijú. Metropolita Kocsis tiež zdôraznil, že je dôležité rešpektovať mladých ľudí a ich slobodu voľby, pričom najviac sa dá urobiť tým, že k ich žiadostiam a požiadavkám pristupujeme s rešpektom a porozumením, nevnucujeme im vieru ako systém, ale starostlivo ich uvádzame do tajomstiev kresťanskej viery, aby v nej našli odpoveď na svoje celkom opodstatnené a oprávnené existenčné otázky. Tu je prvoradé svedectvo osobného duchovného života a autentickosti, najmä v rámci samotnej kňazskej rodiny.
Dr. Ružica Razumová, profesorka na Katolíckej teologickej fakulte v Záhrebe, hovorila o evanjelizácii mladých ľudí a prístupe k dnešným mladým generáciám pri odovzdávaní viery. Svoju prezentáciu zhrnula do niekoľkých konkrétnych bodov, medzi ktorými kládla veľký dôraz na rozličné prístupy k rôznym vekovým skupinám, ale aj typom temperamentu, ktoré nachádzame u mladej generácie. Zdôraznila, že je potrebné riadiť sa princípmi porozumenia, rešpektovania osobnosti a súkromia a mať jasné postoje, ktoré si mladí ľudia obzvlášť cenia a ktoré ľahšie a účinnejšie otvárajú ich srdcia pre pochopenie kresťanského posolstva. Hoci je výchova mladej generácie jednou z kľúčových úloh dospelosti, medzi dospelými zaznamenávame nedostatok výchovného odhodlania a aktívnosti a zdá sa, akoby sa dospelí vzdali svojej úlohy a zodpovednosti za výchovu mladej generácie – upozornila Dr. Razumová na záver s tým, aké je dôležité na tom pracovať v tomto smere. Zdôraznila, že dnes je vo „večnom adolescentovi“ miesto pre všetko okrem Boha a Cirkvi a reťaz odovzdávania viery sa pretrhla, takže „ne-viera“ mladých ľudí pramení priamo z tejto novej osobnosti dospelého človeka, ktorý sa čoraz viac prejavuje ako post-kresťanský. Preto je potrebné pristaviť sa v našej pastoračnej práci pri otázke dospelej osoby, zrelého veriaceho, pričom naša pastoračná pozornosť sa stále sústreďuje hlavne na deti, prípadne na starých ľudí. Ak chceme, aby nové generácie boli aj naďalej presvedčenými a presvedčivými kresťanmi, naša pozornosť a sila by mala smerovať k formovaniu a posilňovaniu dospelých kresťanov – zdôraznila Dr. Razumová.
Diakon Dr. Janoš Nyiran z archieparchie Debrecín-Hajdúdorog hovoril o živote rodiny gréckokatolíckeho kňaza i diakona, pričom vychádzal z vlastnej skúsenosti svojej rodiny s piatimi deťmi. Poukázal na veľmi špecifické ťažkosti, pokiaľ ide o otázku chodenia do cerkvi na bohoslužby alebo dodržiavanie pôstu v situácii, keď majú deti nabitý program rôznych aktivít. Povedal, že zo skúsenosti môže dosvedčiť, že všetky možnosti, ktoré ponúka dnešný moderný život, nemusia byť nevyhnutne v rozpore so životom viery a rozvojom duchovnosti v rodine, ak má človek odvahu, vôľu a múdrosť usporiadať si čas a sprevádzať deti v tom všetkom zrozumiteľným spôsobom, rozhovorom, s láskou a vysvetlením, ktoré je prispôsobené ich chápaniu.
Poukázal najmä na všetky pozitívne aj negatívne prvky, ktoré môže mať na deťoch závislosť od médií, mobilných telefónov a rôznych športových a zábavných aktivít. Aj tu možno nájsť mieru, využívať možnosti médií na odovzdávanie viery a nestratiť zmysel pre posvätné a duchovné v rodine a deťoch. Spiritualita kňazskej a diakonskej rodiny do značnej miery závisí od spirituality samotného kňaza a diakona a ich manželiek, od spoločnej účasti na modlitbe a liturgii Cirkvi, zdôrazňujúc, že ich rodiny by mali a môžu byť vzorom pre ostatné kresťanské rodiny.
Na záver stretnutia bolo dohodnuté, že najbližšie stretnutie gréckokatolíckych biskupov sa bude konať na budúci rok na Slovensku v Košiciach a že biskupi zašlú spoločný pozdravný list Svätému Otcovi do Ríma, ktorý bude čoskoro zverejnený. Moderátorom stretnutia bol o. mitrát Vladimir Simunović, generálny vikár križevackej eparchie.
Zdroj: Križevacká eparchia / www.krizevacka-eparhija.com/
Preklad: Stanislav Gábor
