Napísal 8. marca 2018

Štvrtá nedeľa Veľkého pôstu

ikona rebrikNa Štvrtú nedeľu Veľkého pôstu si pripomíname pamiatku sv. Jána Klimaka. Jeho pomenovanie „Listvičník“ sa odvodzuje od knihy „Listvica“ (Rebrík), po grécky Klimax. Po veľkej poklone krížu, ktorému bola venovaná Tretia pôstna nedeľa, nám Cirkev pripomína tohto svätého, ktorý zobrazil lestvicu (rebrík), v ktorej predstavil 30 stupňov duchovného napredovania od nedokonalosti k dokonalosti.

Ikona Rebrík výstupu k Bohu. Vo svojom známom diele rovnomenného názvu sv. Ján (ktorého si pripomíname na Štvrtú pôstu nedeľu) prirovnáva stupne duchovného rastu k schodom na rebríku stúpajúcim hore k nebu. Na vrchu rebríku je Kristus, prichádzajúci z nebies. Cieľom duchovného života je theosis (pripodobnenie sa Bohu, zjednotenie sa s Bohom). Týmto sa chce kresťanom pripomenúť, že Veľký pôst je tu na to, „aby sa stali účastnými na Božej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť“ (2 Pt 1, 4).

Dielo Rebrík cností. Keď bol sv. Ján (cca. 525– 606) igumenom sinajského monastiera, mnísi susedného monastiera z púšte Raita ho požiadali, aby pre nich napísal príručku duchovného života. Vznikol tak najvýznamnejší a najznámejší spis prepodobného Jána, totiž kniha Rebrík cností, po grécky Klimax. Práve podľa nej sa tento svätec niekedy nazýva Ján Klimax, prípadne Ján Klimak. Ide o príručku duchovného života zostavenú na spôsob rebríka vedúceho do neba, ktorý videl starozákonný patriarcha Jakub v Beteli (Gn 28, 10 – 17).

Každý človek má posúdiť samého seba, na ktorom stupienku práve stojí a usilovať sa dosiahnuť nasledujúci. Všetkých stupienkov je tridsať, pretože podľa starozákonnej tradície bol práve tridsaťročný muž považovaný za dospelého člena spoločnosti. Na začiatku cesty stojí zrieknutie sa vášní, napríklad na dvadsiatom druhom stupni je očistenie od samoľúbosti, ktorá sprevádza každý náš úspech, na konci je zväzok viery, nádeje a lásky, teda troch božských čností. Dielo bolo určené v prvom rade mníchom, ale vynikajúco môže poslúžiť aj ľuďom žijúcim vo svete.

Podľa zoe.sk a byzcath.org spracoval Stanislav Gábor