Sv. Tomáš patrí medzi apoštolov, o ktorých máme málo spoľahlivých historických údajov. Novozákonné spisy ho uvádzajú okrem zoznamov apoštolov (v evanjeliách a Skutkoch apoštolov) štyrikrát v Jánovom evanjeliu. Apoštol tam vystupuje ako trocha prchký a netrpezlivý, ale pritom priamy, úprimný človek. Neuveril tak ľahko, ale keď sa o niečom presvedčil, konal podľa toho so všetkou rozhodnosťou.
Viacerí starokresťanskí autori uvádzajú ako miesto jeho misijnej činnosti Perziu (terajší Irán) a južnú Indiu, kde údajne pokrstil kráľa, ktorý sa volal Gundafar. Podľa starého podania zomrel mučeníckou smrťou (sťatím mečom alebo prebodnutím kopijou) v Majlapure (Mylapore), na predmestí terajšieho mesta Madrásu v juhovýchodnej Indii. Pre nedostatok písomných dokladov boli pochybnosti o jestvovaní kráľa Gundafara, ale napokon sa podarilo nájsť jeho mince, pochádzajúce z 1. stor. po Kristovi. Tento nález a odveké uctievanie hrobu sv. Tomáša v Majlapure vážne hovoria v prospech podania o apoštolskom účinkovaní sv. Tomáša v južnej Indii.
