Napísal 11. júna 2014

Sviatok Krista najvyššieho kňaza – nový sviatok v rímskom obrade

Vo štvrtok po Zoslaní Ducha Svätého (t.r. 12. júna) Katolícka cirkev západného obradu zavádza nový sviatok – Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza. Tohto roku sa bude po prvý krát sláviť aj na Slovensku.

Nový sviatok nie je prikázaným sviatkom. Podľa stupňa liturgického slávenia rímskeho obradu (stupne: ľubovoľná spomienka, spomienka, sviatok, slávnosť) ide o sviatok. Osobitné liturgické texty pre svätú omšu a liturgiu hodín vydal Spolok svätého Vojtecha.

O zavedení sviatku rozhodla Konferencia biskupov Slovenska (v r. 2012), a toto rozhodnutie bolo následne potvrdené dekrétom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí (11. októbra 2013).

Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska pripravila slovenský preklad (z latinčiny) liturgických textov pre sviatok Nášho Pána Ježiša Krista , najvyššieho a večného kňaza, ktorý Konferencia biskupov Slovenska následne schválila dekrétom zo dňa 8. augusta 2013, pod číslom K-551/2013 a Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí potvrdila dekrétom zo dňa 11. októbra 2013, pod číslom 593/13/L.

Liturgické texty

 

História sviatku
Zavedenie sviatku Krista Veľkňaza je potrebné vnímať v línii Svetového dňa modlitieb za posväcovanie kňazov, ktorý zaviedol bl. Ján Pavol II. (slávi sa každoročne na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho) a v duchu nedávneho Roku kňazov (19. 6. 2009 – 11. 6. 2010) sláveného na podnet Svätého Otca Benedikta XVI. Ide o dôležité iniciatívy podporujúce svätosť života duchovenstva a povolania na sviatostné kňazstvo.

Tento sviatok sa začal sláviť najprv v Španielsku, a to vo štvrtok po Svätodušnej nedeli. Pápež Pavol VI. oficiálne povolil sláviť tento sviatok v španielskych diecézach v roku 1970 a od roku 1974 bol zavedený do tamojšieho liturgického kalendára. O zavedenie sviatku sa veľmi zasadzoval arcibiskup Valencie José María García Lahiguera (Apoštol kňazov), ktorý pomáhal prenasledovaným kňazom v Madride počas občianskej vojny v Španielsku.

Veľkým zástancom zavedenia sviatku je aj súčasný prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.španielsky kardinál Antonio Cardinal Cañizares Llovera.

O zavedení nového sviatku „Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza“ D.N.J.C. Summo et Æterno Sacerdote rozhodol pápež Benedikt XVI. v júni 2012 s tým, že ak o to jednotlivé biskupské konferencie požiadajú, môžu – so súhlasom Svätej stolice – zaviesť tento sviatok do svojich partikulárnych liturgických kalendárov.

Formulár sv. omše o Našom Pánovi Ježišovi Kristovi, najvyššom a večnom kňazovi (DE DOMINO NOSTRO IESU CHRISTO SUMMO ET ÆTERNO SACERDOTE), sa nachádza v Rímskom misáli medzi votívnymi omšami a jeho pôvod siaha k encyklike pápeža Pia XI. o katolíckom kňazstve Ad Catholici Sacerdotii (20. decembra 1935), ktorá viedla k významnému posilneniu spirituality a posväcovania katolíckeho duchovenstva, a ktorej mnohoraké ovocie sa pretavilo do dekrétu Druhého vatikánskeho koncilu Presbyterorum Ordinis.

Treba však pripomenúť že nový sviatok má svoj špeciálny liturgický formulár aj vlastnú prefáciu, v ktorej sa o.i. hovorí: „Lebo ty si svojho jednorodeného Syna posvätil Duchom Svätým, ustanovil si ho za Veľkňaza novej a večnej zmluvy a rozhodol si, že jeho jediné kňazstvo bude neprestajne trvať v tvojej Cirkvi. Veď Kristus nielen povýšil tvoj vykúpený ľud na kráľovské kňazstvo, ale s láskou brata povoláva si z neho učeníkov
a vkladaním rúk im dáva účasť na svojej kňazskej službe.”

 

Obsah sviatku
Tento sviatok sa už niekoľko rokov slávi v liturgických kalendároch niektorých rehoľných inštitútov a v rôznych krajinách (Španielsko, Austrália), a to s bohatým duchovným ovocím.

Sviatok je príležitosťou pre celú Cirkev, aby rozjímala o svätosti a kráse Kristovho kňazstva, oduševňuje všetkých veriacich v ich úsilí o svätosť, podnecuje k intenzívnej modlitbe za posvätenie duchovenstva a pobáda tých, ktorí sú povolaní skrze sviatosť posvätného stavu k služobnému kňazstvu, aby sa neochvejne a verne usilovali o osobné posväcovanie, v úplnom odovzdaní sa Bohu a Cirkvi.

 

Biblický základ
Sviatok má biblický základ. O Ježišovi Kristovi ako o pravom, vznešenom a najvyššom kňazovi výrazne hovorí List Hebrejom. (Hebr 4, 14-16, 5, 1-10).

Keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.
Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého. Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil,“ ako aj na inom mieste hovorí: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“ On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú, keď ho Boh vyhlásil za veľkňaza podľa radu Melchizedechovho.

 

Modlitba dňa

Bože, ty si na svoju slávu a na spásu ľudského pokolenia ustanovil svojho jednorodeného Syna za najvyššieho a večného kňaza, daj, aby tí, ktorých si vyvolil za vysluhovateľov a správcov tajomstiev, boli v sile Ducha Svätého verní vo vykonávaní prijatej služby. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

 

ikona_IC-XC_velknaz

Katechizmus Katolíckej cirkvi o jedinom Kristovom kňazstve uvádza:

1544 Všetky predobrazy kňazstva Starej zmluvy dosahujú svoje splnenie v Ježišovi Kristovi, ktorý je jediný „prostredník medzi Bohom a ľuďmi“ (1 Tim 2, 5). Melchizedech, „kňaz najvyššieho Boha“ (Gn 14, 18), sa v kresťanskej tradícii považuje za predobraz kňazstva Ježiša Krista, jediného „veľkňaza na spôsob Melchizedecha“ (Hebr 5, 10; 6, 20), „svätého, nevinného, nepoškvrneného“ (Hebr 7, 26), ktorý „jedinou obetou navždy zdokonalil tých, ktorých posväcuje“ (Hebr 10, 14), t.j. jedinou obetou svojho kríža.

1545 Kristova vykupiteľská obeta je jediná; uskutočnila sa raz navždy. A predsa sa sprítomňuje v eucharistickej obete Cirkvi. To isté treba povedať aj o jedinom Kristovom kňazstve: sprítomňuje sa prostredníctvom služobného kňazstva, pričom sa nezmenšuje jedinečnosť Kristovho kňazstva. „A preto iba Kristus je pravý kňaz, ostatní však sú jeho služobníci.“ (sv. Tomáš Akvinský)

V súvislosti s účasťou na jedinom Kristovom kňazstve hovorí Katechizmus o dvoch účastiach:

1546 Kristus, Veľkňaz a jediný prostredník, urobil z Cirkvi „kráľovstvo kňazov svojmu Bohu a Otcovi“ (Zjv 1, 6). Celé spoločenstvo veriacich ako také je kňazské. Veriaci vykonávajú svoje krstné kňazstvo svojou účasťou na poslaní Krista, Kňaza, Proroka a Kráľa, každý podľa vlastného povolania. Sviatosťami krstu a birmovania sú veriaci „posvätení na… sväté kňazstvo“. (Lumen gentium 10)

1547 Služobné alebo hierarchické kňazstvo biskupov a kňazov a spoločné kňazstvo všetkých veriacich, hoci „jedno… i druhé svojím vlastným spôsobom má účasť na jedinom Kristovom kňazstve“, predsa sa od seba podstatne líšia, i keď „sú navzájom na seba zamerané“. (Lumen gentium 10).

Zdroj: TK KBS, LK KBS

Ikona: Kristus Veľkňaz  (tempera, drevo) okolo roku 1650-1660; pôvodom z drevenej cerkvi sv. Mikuláša v Bodružali, okr. Svidnik

Kategória: Zo života Cirkvi