(Foto – Vladyka Peter odovzdáva o. Štefanovi zlatý kríž, pri príležitosti 80. narodenín; jún 2013)
Eparchiálny úrad oznamuje, že v stredu, 25. marca 2020 zomrel v Bratislave o. Štefan Čarný vo veku 86 rokov.
Pohrebným obradom a zádušnej sv. liturgii za zosnulého o. Štefana bude predsedať bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák v Katedrále Povýšenia svätého Kríža v Bratislave, v utorok 31 marca o 10.00 hod.
Kvôli mimoriadnym opatreniam (zákaz verejných bohoslužieb), ktoré sú zavedené z dôvodu šíriacej sa pandémie ochorenia Covid-19, sa na obrade zúčastnia len najbližší členovia rodiny. Veriaci, ktorí by sa radi na obrade zúčastnili, nech sa duchovne spoja s liturgickým slávením prostredníctvom online prenosu cez streaming.
Link: https://www.youtube.com/channel/UC3TLgzsBUTGbCrD1R-u0QmA/live
Zahrňme o. Štefana do svojich modlitieb.
Vičnaja jemu pamjať!
NEKROLÓG
Štefan Čarný sa narodil 11. júna 1933 v rodine gréckokatolíckeho kňaza o. Michala Čarného v obci Koločava, okr. Volové na Podkarpatskej Rusi (vtedy súčasť ČSR), kde bol jeho otec farárom.
Po Viedenskej arbitráži v roku 1939, keď ich dedina dostala pod maďarskú vládu, sa otec s rodinou presťahoval na nové pôsobisko, do obce Veľaty v okrese Trebišov. Tam pôsobil ako farár až do roku 1950. Jeho syn Štefan tam spolu s bratom Alexandrom navštevoval základnú školu a v r. 1944 nastúpil na gymnázium v Michalovciach.
Päťdesiate roky
V roku 1950 došlo k nezákonnému zrušeniu Gréckokatolíckej cirkvi, čo sa dotklo aj rodiny Čarných. Michal Čarný, vtedy gréckokatolícky farár vo Veľatoch, zostal verný Svätému Otcovi a Katolíckej cirkvi a keďže nebol ochotný prejsť na pravoslávie, musel faru opustiť a vysťahovať sa do severných Čiech. Tam pracoval ako robotník, väčšinou vo farmaceutickom priemysle, v zdraviu škodlivom prostredí a v nepretržitej prevádzke na zmeny až do r. 1968, keď sa konečne mohol vrátiť do svojej farnosti, kde predtým pôsobil.
Mladý gymnazista Štefan však zostal v Michalovciach, kde sa mu podarilo v r. 1952 zmaturovať. Keďže jeho otec ako „bývalý“ gréckokatolícky kňaz bol považovaný za politicky nespoľahlivého, Štefan nedostal odporučenie na štúdium na vysokej škole.
Podal si preto prihlášku do Prahy na České vysoké učení technické a po absolvovaní prijímacích skúšok na Chemickej fakulte bol som prijatý na štúdium. Pred nedostatok kapacity internátov ho presunuli z Prahy na Chemickú fakultu do Pardubíc, kde študoval od r. 1952 do r. 1955.
Pri voľbe špecializácie si požiadal o prestup na Slovenskú vysokú školu technickú (SVŠT), Chemickú fakultu v Bratislave, čo sa mu aj podarilo. V štúdiu pokračoval na katedre technológie silikátov a v roku 1958 bol promovaný. Ako chemický inžinier dostal umiestenku do závodu Obalové a lisované sklo v Ústí nad Labem, kde pracoval do roku 1963. V tom čase sa oženil s Evou r. Karczubovou, ktorá tiež pochádzala z kňazskej rodiny a s ktorou mali dve deti (Štefan a Máriu).
V roku 1963 sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval v Slovenských závodoch technického skla n.p., a to do r. 1981. Ďalších desať rokov pracoval v Československom inštitúte technickej normalizácie a akosti v Bratislave (CSITNA).
Pražská jar – Obnova Gréckokatolíckej cirkvi
V roku 1968v období Pražskej jari sa Štefan Čarný usiloval byť nápomocný pri obnovení činnosti Gréckokatolíckej cirkvi. Bol členom speváckeho zboru pri Chráme povýšenia svätého Kríža v Bratislave a neskôr, keď zomrel hlavný kantor pán Petrašovský, pôsobil spolu s Mikulášom Janočkom ako kantor, a to v rokoch 1973 až 1991.
Hoci činnosť Gréckokatolíckej cirkvi bola obnovená, mohla pôsobiť len obmedzene a hrozilo, že bude postupne zlikvidovaná kvôli nedostatku kňazov. Po konzultácii s o. Jánom Mastiliakom CSsR začal Štefan Čarný (spolu s Mikulášom Janočkom a Vojtechom Rosíkom) tajne študovať teológiu. Za kňaza bol vysvätený tajne 31. marca 1987 (tajným) biskupom Ivanom Ljavincom v Prahe.
V pastorácii
V pastorácii však mohol verejne účinkovať až po nežnej revolúcii, a tak naplniť svoje kňazské povolanie, ktoré po ciťoval po celý život. Od r. 1992 pôsobil vo farnosti Zubné (okr. Humenné) s filiálkami Adidovce, Maškovce a Nechválova Polianka. Po siedmych rokoch sa vrátil na odpočinok do Bratislavy, kde ďalej pôsobil ako výpomocný duchovný a vo veľkej miere sa venoval službe spovedania.
V roku 1998 mu bol udelený cirkevný titul titulárny dekan. V roku 2013 pri príležitosti osemdesiatich narodenín mu bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák, ako prejav úcty a vďačnosti za jeho kňazskú službu, ktorú vykonával s veľkou láskou a obetavosťou, udelil právo nosiť zlatý kríž.
Posledné roky žil kvôli zhoršenému zdraviu v ústraní a v chráme ho bolo vidieť len na veľké sviatky ako Vianoce, či Paschu. Zomrel v Bratislave, na sviatok Zvestovania presvätej Bohorodičky, v stredu 25. marca 2020.
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Ako odkaz o. Štedana Čarného nech poslúžia slová, ktoré povedal pri svojom životnom jubileu v roku 2013:
„Dnes má naša Cirkev dostatok kňazov, má svoju teologickú fakultu v Prešove, má obnovenú hierarchiu – máme dvoch arcibiskupov a troch biskupov, jedného biskupa zo Slovenska v Prahe a ďalšieho tiež Slováka v Užhorode. To nám dáva chvála Pánu Bohu nádejnú perspektívu pre budúcnosť Gréckokatolíckej cirkvi.
Treba však povedať, že spomenuté pozitívne zmeny, počnúc od zrušenia zákazu našej Cirkvi až po súčasný nádejný stav neboli náhodné; sú vykúpené utrpením a obetovaním životov našich blahoslavených, utrpením a obeťami mnohých kňazov po mnohé roky prenasledovania, vyhnanstva, a tiež modlitbami, utrpením a obeťami veriacich počas mnohých rokov prenasledovania Cirkvi. Vďaka za to Pánu Bohu.“
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Foto: Štefan Čarný ml.
