V noci z 30. na 31. októbra 2014 v 91. roku života odišiel do večnosti emeritný biskup Ivano-franskovskej archieparchie, vladyka Sofron Múdry OSBM, ktorý prežil väčšinu svojho života v emigrácii v USA a v Ríme.
V chráme Kristovho narodenia v meste Ivano-Frankivsk (bývalý Stanislavov) sa konala v piatok, 31. októbra zádušná sv. liturgia, panychída a mníšsky parastas, po ktorom nasledovalo čítanie evanjelií.
V sobotu, 1. novembra bolo telo zosnulého prenesené z chrámu Kristovho narodenia do Katedrálneho chrámu Kristovho vzkriesenia, kde sa večer o 18.00 hodine konal archijerejský parastas, ktorý liturgicky viedol vyšší arcibiskup Svjatoslav, hlava UGKC za účasti viacerých biskupov, početného zástupu kňazov a veriacich.
V nedeľu, 2. novembra poobede o 15.00 hod. sa v katedrále slúžila pohrebná sv. liturgia a pohrebné obrady, ktoré viedol ivano-frankivský arcibiskup metropolita, Volodymyr Vijtišin.
NEKROLÓG
Biskup Sofron – rodným menom Štefan Múdry sa narodil 27. novembra r. 1923 v meste Zoločiv v ľvovskej oblasti (v tom čase Złoczów, Poľská republika). Základnú a strednú školu navštevoval v rodnom Zoločeve. Následne odišiel do nemeckého Augsburgu, kde študoval elektroinžinierstvo. Po vojne odišiel z Nemecka do USA a usadil sa v Dawsone (v štáte Pennsylvánia), kde v r. 1949 vstúpil do monastiera otcov baziliánov.
V rokoch 1951-1955 absolvoval filozofické a teologické štúdiá; 14. januára 1955 zložil doživotné sľuby v Ráde sv. Bazila Veľkého a zvolil si rehoľné meno Sofron. Následne odišiel do Ríma, kde študoval teológiu na Pápežskej Gregorovej univerzite (Gregoriana) a v r. 1958 dostihol titul magister. V Ríme prijal 25. decembra 1958 sväté tajomstvo (sviatosť) kňazstva z rúk arcibiskupa Ivana (Bučka). Pokračoval v štúdiu rímskeho a kánonického práva na Lateránskej univerzite a r. 1963 obhájil doktorskú prácu. Štúdiu práva na Lateráne sa venoval aj v rokoch 1966-1969, pričom dosiahol titul magister kánonického práva východných cirkví. Neskôr sa stal profesorom na Pápežskom východnom inštitúte (Pontificio Istituto Orientale) a bol členom komisie, ktorá pripravovala Kódex kánonov východných cirkví (CCEO).
V 1960-1974 pôsobil ako vicerektor a ďalších dvadsať rokov (1974-1994) ako rektor Ukrajinského pápežského kolégia sv. Jozafáta v Ríme, ktoré sídli na známom rímskom pahorku Gianicolo. V rokoch 1965-1994 bol stálym spolupracovníkom ukrajinskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. Ukrajinskí poslucháči poznali jeho hlas aj zo slúženia sv. liturgií vysielaných týmto rozhlasom. V októbri 1994 sa vrátil na Ukrajinu do Ivano-Frankivska, kde bol ustanovený za rektora Ivano-frankovského teologicko-katechetického duchovného inštitútu.
6. novembra 1995 bol menovaný za generálneho vikára Ivano-frankovskej eparchie. Synoda biskupov Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi ho 24. novembra 1995 kánonicky vyvolila za biskupa – koadjútora (s právom nástupníctva) pre Ivano-frankovskú eparchiu, čo bolo následne potvrdené Apoštolským stolcom (2. marca 1996).
Ako 72-ročný prijal 12. mája 1996 biskupskú chirotóniu v katedrálnom chráme Kristovho Vzkriesenia v meste Ivano-frankivsk. Hlavným svätiteľom bol arcibiskup Miroslav Marusyn, spolusvätiteľmi boli vladyka Štefan Sulyk, philadelphský arcibiskup a vladyka Soforn Dmyterko OSBM, vtedajší úradujúci eparcha ivano-frankovský.
Po jeho smrti prevzal vladyka Sofron Múdry vedenie eparchie, 7. novembra 1997 bol intronizovaný. Eparchiu viedol až do 2. júna 2005, keď odišiel na emeritúru.
Počas vedenia Ivano-frankovskej eparchie sa vladyka Sofron veľmi zaslúžil o jej rozvoj. Pričinil sa rozkvet tamojšieho teologického inštitútu a jeho pozdvihnutie na Teologickú akadémiu, ktorá je dnes jednou z najlepších teologických škôl vyššieho vzdelávania na Ukrajine. Podarilo sa mu dosiahnuť prinavrátenie budovy konzistória, a vybudovať biskupskú rezidenciu. Počas svoje biskupskej služby rukupoložil (vysvätil) vyše 130 kňazov. Vladyka Sofron bol aj mimoriadne autorsky činný, napísal mnoho diel (napr. z oblasti katechetiky, zbierky homílií, atď.), nahral a vydal vyše 150 audiokaziet, gramofónových platní a videofilmov s náboženskou tématikou.
Posledným dielom, na ktorom sa podieľal bol dokumentárno-autobiografický film o jeho živote.
Vladyka Sofron sa tešil obľube u ľudí, a to vďaka svojej vľúdnosti a prívetivosti. Svojich zverencov viedol k tomu, aby si neustále rozširovali svoj vzdelanostný obzor. Ako rehoľník–bazilián sa vyznačoval tiež horlivým duchom modlitby.
S vladykom Sofronom prišli do kontaktu aj viacerí gréckokatolícki kňazi zo Slovenska, ktorí v deväťdesiatych rokoch pobývali v tomto kolégiu počas svojich štúdií v Ríme. Bol medzi nimi aj arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, ktorý dnes pôsobí ako sekretár Kongregácie pre východné cirkvi.
Zdroj: Ivano-frankovská eparchia
