Bratislava (27. júla) – V Bratislavskej gréckokatolíckej Katedrále Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža a na Eparchiálnom úrade sa v pondelok 27. júla 2015 uskutočnili oslavy štvrťstoročnice zrodu svätogorazdovskej tradície na Slovensku spojené s XXIII. spomienkou na svätého Gorazda v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.
Organizátormi podujatia boli Národné osvetové centrum Bratislava, Bratislavská gréckokatolícka eparchia, Rada KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru, Matica slovenská Martin a Spoločnosť svätého Gorazda, ako aj obec a rímskokatolícka farnosť Kúty.
Podujatie sa konalo v deň liturgickej spomienky sv. Sedmopočetníkov (Cyrila, Metoda, Gorazda, Klimenta, Nauma, Sáva a Angelára) podľa byzantského kalendára a spomienky sv. Gorazda podľa latinského kalendára.
Progam bol rozdelený na dve časti. Prvú – odbornú časť – tvorilo Kolokvium na tému: Švrťstoročnica zrodu svätogorazdovskej tradície na Slovensku, v rámci ktorého odznelo šesť referátov. Druhá časť podujatia patrila liturgickému sláveniu sv. liturgie v cirkevnej slovančine v katedrále, ktorému predsedal bratislavský eparcha Mons. Peter Rusnák.
Kolokvium
V úvode odborného kolokvia zazneli verše v podaní recitátora Ľubora Hallona venované sv. Gorazdovi a svätogorazdovskej tradícii, ktorou sa môže Slovensko pýšiť.
Kolokvium otvoril vladyka Peter Rusnák, ktorý prítomných privítal na pôde bratislavskej eparchie. Ako pripomenul, bratislavská eparchia je pomerne nová, ale v duchu východnej tradície sa snaží rozvíjať cyrilometodský odkaz. Eparcha tiež citoval zo slovienskeho Života Metoda známe slová, ktorým sv. Metod charakterizoval sv. Gorazda a označil ho za svojho nástupcu: „Tento je vašej zeme slobodný muž, najzbehlejší v latinských knihách a pravoverný“.
Slova sa následne ujal PaedDr. Miroslav Holečko z Národného osvetového centra a predseda Spoločnosti svätého Gorazda, ktorý označil sv. Gorazda za prvosvätca slovenského národa. Ako pripomenul, pravdepodobne Gorazd bol otcom myšlienky pozvať na Veľkú Moravu učiteľov, ktorí by učili a hlásali kresťanstvo v zrozumiteľnom jazyku. Sv. Gorazd bol najlepším žiakom sv. Cyrila a Metoda, bol tiež ich spoločníkom v ich veľkolepom inkulturačnom diele na Veľkej Morave. Holečko tiež pripomenul významné verše básnika Gorazda Zvonického „Metod by nebol celý bez Gorazda!“ a zdôraznil, že dielo Sedmopočetníkov presiahlo Veľkú Moravu a šírilo sa medzi slovanskými národmi. Ocenením ich diela je aj to, že Ján Pavol II. ich spolu so sv. Benediktom vyhlásil za spolupatrónov Európy.
Prítomní si mali možnosť vypočuť šesť odborných referátov. Ako prvý vystúpil historik a pedagóg PhDr. Ľubomír Bosák, ktorý celostne predstavil život a dielo sv. Gorazda, na základe súčasného stavu bádania o tejto osobnosti. Podľa jeho slov mnohé skutočnosti o živote sv. Gorazda odborníci len predpokladajú, a to z historických prameňov a výskum v tomto smere za ostatné desaťročia napreduje. Ľubomír Bosák je spolu s Patrikom Kýškom autorom najkompletnejšej kritickej monografie o sv. Gorazdovi: Svätý Gorazd – učený muž našej zeme, ktorá vyšla vo Vydavateľstve LÚČ.
Prof. Peter Žeňuch, riaditeľ Slavistického ústavu Slovenskej akadémie vied sa vo svojom príspevku pod názvom Učený muž našej zeme a jeho dedičia zameral na konštituovanie staroslovienskeho jazyka, do ktorého svätí bratia preložili cirkevné i svetské knihy (ako napr. civilný zákonník). Staroslovienčina bola kultúrnym, kultivovaným a spoločným jazykom Slovanov. Podľa prof. Ženucha, bola nielen liturgickým jazykom, ale aj jazykom poézie a správnej administratívy. Podľa autora je misia sv. Cyrila a Metoda pre všetkých Slovanov dodnes veľmi významná z kultúrneho i religiózneho hľadiska.
Príspevok rímskokatolíckeho kňaza Irenej Ciuttiho (pre chorobu sa ospravedlnil), ktorý prečítal Peter Mulík, tajomník Matice slovenskej bol venovaný osobnosti Svätého Gorazda ako duchovného vzoru pre súčasníkov, osobitne pre slovenských kňazov. Autor, ktorý pôsobil v Kútoch, vo svojom príspevku opísal aj začiatky obnovenia a rozšírenia úcty k sv. Gorazdovi po roku 1990. Autor poukázal predovšetkým na pevnosť a odvahu svätca, ktorého život nebol ľahký, musel čeliť prenasledovaniam, no v týchto protivenstvách vytrval. Vyznačoval sa čnosťami vierou, nádejou a láskou, ďalej tiež spravodlivosťou, bol prezieravým pedagógom, pastierom a učiteľom.
Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč vo svojom príspevku poukázal na dejiny Matice slovenskej a na ideály sv. Gorazda v jej poslaní. Rečník pripomenul, že vznik Matice sa viaže k 1000. výročiu misie solúnskych bratov (1863) a že Matica slovenská je nekonfesijným dedičom cyrilometodskej a gorazdovskej tradície. Zdôraznil tiež niekoľko odkazov, či ideálov, ktoré nám zanechal sv. Gorazd a ktoré chce Matica rozvíjať, ako napr. vzdelanosť národa a vlastenectvo.
Svojim príspevkom prítomných obohatil aj Peter Cabadaj, vedecký tajomník Matice slovenskej. Jeho referát na tému Gorazdovské inšpirácie v slovenskej umeleckej tvorbe predniesol Ľubor Hallon. Vo svojom príspevku autor najprv poukázal na šírenie cyrilometodskkej tradície v novodobej histórii Slovákov v exile, najme v Amerike a tiež v Taliansku v Ríme. Jedinečnú úlohu tam zohral Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, ktorý fungoval od r. 1963 a mal mnohoraké poslanie. Medzi autorov poézie, ktorí vo svojej tvorbe reflektovali cyrilometodskú tradíciu treba spomenúť: Gorada Zvonického, Karola Strmeňa, Mikuláš Šprinca, Andreja Žarnova a iných. Ďalej to boli autori ako Ďurica, Lacko, Litva, Ondruš, Vragaš, Tomko a iní. Osobitne treba spomenúť Rudolfa Dilonga, ktorého divadelná hra Gorazd (dostupná na Slovensku až po r. 1990) bola zinscenovaná na prvom ročníku divadelného festivalu Gorazdov Močenok r. 1993, dokonca dvoma súbormi: domácim súborom a seminaristami z Nitry. Cyrilometodská a gorazdovská tématika bola stvárnená aj v hudbe (Eugen Suchoň, opera Svätopluk), v próze (Milan Ferko – trojdielny román Svätopluk). Veľkým šíriteľom gorazdovskej tradície bol salezián, básnik Gorazd Zvonický, ktorého životný príbeh je sčasti podobný so sv. Gorazdom (tiež bol väznený, a potom ušiel do exilu).
Kolokvium uzavrel súhrnný referát Miroslava Holečka, v ktorom zdokumentoval a predstavil svätogorazdovskú tradíciu na Slovensku za ostatných 25 rokov. Za ten čas sa úcta k sv. Gorazdovi rozšírila po celom Slovensku. V liturgickom kalendári rímskeho obradu pre slovenské diecézy sa 27. júl stal dňom záväznej spomienky na sv. Gorazda. Ďalej sú po ňom pomenované rôzne inštitúcie, cirkevné školy či kňazský seminár v Nitre; cena ministra školstva (Pamätný list sv. Gorazda, Medaila sv. Gorazda); festivaly literárne, hudobné či divadelné (Gorazdov Močenok). Vznikli aj nové umelecké diela s gorazdovskou tématikou ako napr. dielo Teofila Klasa Hlas kňaza Gorazda a ikona sv. Gorazda od Mikuláša Klimčáka. Podľa Holečka, ktorý je predsedom spoločnosti sv. Gorazda, zámerom do budúcnosti je, aby takýchto podujatí bolo na Slovensku čo najviac.
Účastníci kolokvia sa následne odobrali do katedrály a zúčastnili sa na archijerejskej liturgii, ktorú spolu so štyrmi kňazmi slúžil bratislavský eparcha Peter Rusnák. Po liturgii sa účastníci mali možnosť ešte neformálne stretnúť pri čaši vína.
Stanislav Gábor
