Bratislava (28. júla) – V nedeľu 27. júla 2014 v deň sviatku sv. Sedmopočetníkov (Cyrila, Metoda, Gorazda, Klimenta, Nauma, Sáva a Angelára) sa v gréckokatolíckom Katedrálnom chráme Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave konala XXII. spomienka na svätého Gorazda v hlavnom meste Slovenskej republiky, ktorú pripravili Národné osvetové centrum Bratislava, Bratislavská gréckokatolícka eparchia, Rada KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru, Matica slovenská Martin a Spoločnosť svätého Gorazda.
Podujatie sa začalo modlitbou večierne, ktorú slúžil gréckokatolícky kňaz o. Rastislav Čižik. Po nej sa prítomným prihovoril pán Miroslav Holečko, predseda Spoločnosti svätého Gorazda. Vo svojom príhovore poukázal na osobnosť sv. Gorazda, pokračovateľa a nositeľa duchovného a kultúrneho diela solúnskych bratov na Veľkej Morave a veľký význam vlastného liturgického jazyka našich predkov: „Všetky kultúrne národy museli čakať až do Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý bol v 90. rokoch minulého storočia. My sme už v 9. stor. rečou našich predkov, Slovenov, oslavovali a velebili Najsvätejšiu Trojicu.“
Slovami veľkého slovenského básnika Gorazda Zvonického, „Nebolo by Metoda bez Gorazda“, Holečko tiež pripomenul, že podľa prof. Bagina a ďalších historikov bol to práve Gorazd, ktorý vnukol Rastislavovi myšlienku pozvať na Veľkú Moravu učiteľov, ktorí by učili a hlásali kresťanstvo v zrozumiteľnom jazyku. Nemenej dôležitou bola aj skutočnosť, že vďaka dielu solúnskych bratov bola vytvorená samostatná cirkevná provincia na čele so sv. Metodom arcibiskupom a metropolitom, ktorý potom určil sv. Gorazda za svojho nástupcu. „My sme v 9. stor. mali vlastnú cirkevnú provinciu, vlastný liturgický jazyk, vlastný preklad biblie, mali sme vlastný štát, vlastný občiansky zákonník… Treba povedať, nebolo to málo na to, aby sme obohatili Európu, európsku civilizáciu, európsky kultúrny priestor“ – zdôraznil Holečko.
Ďalším dôležitým ovocím ich diela bolo vybudovanie vysokej školy, univerzity, vzdelávacej a kultúrnej inštitúcie, ktorá pripravovala domácich vzdelancov, pedagógov, inteligenciu pre plnohodnotný svetský i liturgický život a ktorej vedenie prevzal po smrti sv. Metoda sv. Gorazd.
Predseda Spoločnosti sv. Gorazda ďalej uviedol: „My Slováci máme okrem cyrilometodskej aj svoju vlastnú svätogorazdovskú tradíciu“. Tá sa podľa jeho slov za ostatných dvadsaťpäť rokov úspešne obnovuje a rozvíja. „Dnes existuje na Slovensku dvadsaťpäť kostolov, kaplniek, chrámov zasvätených sv. Gorazdovi. Jeho meno nesie aj kňazský seminár v Nitre. Mnohí umelci vytvorili nádherné diela venované sv. Gorazdovi v oblasti literárnej, hudobnej, či výtvarnej tvorby. A napokon, sv. Gorazda ako nástupcu sv. Metoda spomenul aj pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike Slavorum apostoli (1985), venovanej pamiatke evanjelizačného diela svätého Cyrila a Metoda. „Sv. Gorazd bol tým mužom, ktorý bol na počiatku a bol pokračovateľom diela solúnskych bratov“ – zdôraznil na záver Miroslav Holečko.
Prítomní si vypočuli aj verše Gorazda Zvonického a Michala Chudu venovné sv. Gorazdovi v podaní Ľubora Hallona. Súčasťou hudobno-poetickej kompozície Na chválu a slávu svätému Gorazdovi, ktorú režijne a scénaristicky pripravil Miroslav Holečko bolo aj vystúpenie mužskej speváckej skupiny Rodokmeň pod vedením dirigenta prof. Ladislava Holáska. V podaní zboru odzneli cirkevnoslovanské liturgické piesne v úprave Štefana Ladižinského a národné hymnické piesne Aká si mi krásna, Bože, čos’ ráčil.
-sg-
Ikona sv. Gorazda od Mikuláša Klimčáka
