V Trenčíne posvätili nový gréckokatolícky chrám
Sobota 9. júla 2022 sa zapíše zlatými písmenami do dejín bratislavskej eparchie, a predovšetkým trenčianskej gréckokatolíckej farnosti, pretože v tento deň sa uskutočnila posviacka novovybudovaného chrámu zasvätenému svätým, apoštolom rovným, Cyrilovi a Metodovi, učiteľom Slovanov. Ide o prvý novopostavený chrám v krátkej histórii eparchie, ktorá bola zriadená r. 2008. Výstavbu iniciovali samotní farníci z Trenčína, ktorých počet od vzniku farnosti r. 2004 kontinuálne rastie. Nový chrám (vrátane pastoračného centra a priľahlej farskej budovy) je výsledkom takmer desaťročného obrovského a obetavého úsilia farníkov, ako aj mnohých dobrodincov a dobročinných organizácií z domova i zo zahraničia.
Obrad posviacky za bohatej účasti Božieho ľudu a rôznych hostí viedol bratislavský eparcha, vladyka Peter Rusnák, spoluslúžili: košický eparcha arcibiskup Cyril Vasiľ SJ; Mons. Andrij Jevčuk, chargé d´affaires a.i. Apoštolskej nunciatúry v Slovenskej republike; o. Marko Durlák, oficiál Kongregácie pre východné cirkvi z Ríma, protosynkel o. Vladimír Skyba, kancelár o. Peter Sabol, asi tridsať kňazov obidvoch obradov; diakoni – Michal Vadrna a Marek Vachna a miestny farár protopresbyter o. Igor Cingeľ. Hlavným ceremonárom liturgického slávenia bol o. Marcel Gajdoš (z košickej eparchie) a tiež o. Pavol Vasiľ (z prešovskej eparchie). Prítomné boli aj rehoľné sestry služobnice i baziliánky, satmárky a notredamky, ako aj bohoslovci z Prešova, ktorí boli zapojení do asistencie a tiež spevom skrášlili celú slávnosť. Miestnu samosprávu reprezentoval primátor mesta Trenčín, Mgr. Richard Rybníček. Na slávnosti sa zúčastnili aj architekti celého projektu: Ing. arch. Milan Červeňák a doc. Ing. arch. Juraj Havaj, CSc., ako aj zástupcovia zhotoviteľov, stavebných firiem, ktoré realizovali výstavbu (firma AGS z Prievidze, firma KOPPY a iní).
Z dôvodu náhleho ochorenia Covid-19 musel svoju účasť na slávnosti na poslednú chvíľu odvolať vladyka Dimitrios Salachas, emeritný apoštolský exarcha pre východných katolíkov v Grécku, ktorý bol v jubilejnom Roku sv. Cyrila a metoda (2013) prítomný na posviacke pozemku a vtedy vyjadril túžbu zúčastniť sa – po dokončení – aj na posviacke nového chrámu.
Dvojhodinový obrad posvätenia chrámu bol prenášaný v priamom prenose cez stream aj televíziou TV Logos a TV Zemplín.
Slávnosť sa začala za hlaholu zvonov sprievodom duchovenstva. Miestny farár o. I. Cingeľ privítal vladyku pred chrámovými dverami a podal mu naprestolný kríž k úcte. Po vstupe do chrámu sa ujal slova o. Igor a v mene farnosti privítal všetkých prítomných a vzácnych hostí, medzi iným aj vdp. Ľubomíra Havrana, miestneho rímskokatolíckeho dekana a kňazov trenčianskeho rímskokatolíckeho dekanátu, a tiež vdp. Blažeja Čaputu, rímskokatolíckeho dekana a farára z Nového Mesta nad Váhom (filiálkou gréckokatolíckej farnosti Trenčín je Nové Mesto nad Váhom). Napokon požiadal vladyku Petra o posvätenie chrámu.
Obrad posvätenia chrámu
Samotný obrad posvätenia sa skladal z mnohých jednotlivých úkonov, ktoré sú bohaté na symboliku a boli popretkávané modlitbami prednášanými veľkňazom (archijerejom) a spevom žalmov. Hlavnou časťou celého obradu bolo posvätenie trapézy, čiže prestola. Tento obrad je symbolickým obrazom smrti a uloženia Ježiša Krista do hrobu.
Pred začiatkom slávenia si veľkňazi i spoluslúžiaci kňazi obliekli slávnostnú bielu zástera (a dlhé narukávniky) z tenkého bieleho plátna, ktoré sú symbolom čistého plátna, do ktorého bolo zavinuté Kristovo telo v hrobe. Keďže veľkňaz má v oltári (svätyni) postaviť Kristov hrob t.j. posvätiť trapézu (prestol) so všetkými úkonmi, ktoré symbolizujú Kristov pohreb a uloženie do hrobu, sám veľkňaz je obrazom pochovaného Krista.
Archijerej na úvod obradov pokropil svätenou vodou stĺpy trapézy. Trapéza čiže prestol (oltár) je vyvýšený stôl vo forme štvorca, postavený na štyroch stĺpoch, ktoré symbolizujú prorokov a apoštolov. Štvorec je symbolom štyroch strán sveta, keďže Kristus priniesol spásu celému svetu. Trapéza (prestol) je nielen obrazom Kristovho hrobu, ale aj symbolom stola pri poslednej tajomnej večeri. Nazýva sa aj svätým prestolom, keďže symbolizuje Kráľa slávy, Sudcu a Pána, Ježiša Krista.
Veľkňaz následne pokropil svätenou vodou aj horúci mastixový vosk, ktorý potom nalial do stĺpov trapézy. So spoluslúžiacimi potom dúchal na stĺpy, aby mastixový vosk stvrdol.
Mastixový vosk
Mastixový vosk sa pripravuje z včelieho vosku, myrhy, škorice, drveného bieleho mramoru a iných aromatických prísad. Naliatím mastixového vosku do štyroch stĺpov trapézy (prestola) sa začína samotný obrad jeho posvätenia. Praktický význam tohto úkonu spočíva v spevnení a spojení stĺpov s vrchnou doskou trapézy. Symbolizuje Kristovu lásku k nám a jeho zjednotenie sa s nami, skrze narodenie a smrť na kríži. Mastixový vosk a jeho vôňa pripomína voňavý olej, ktorým bolo pomazané Ježišovo telo pred pohrebom (Mt 14, 3-9).
Položenie vrchnej dosky trapézy
Ďalším úkonom bolo položenie vrchnej dosky na stĺpy trapézy. Veľkňaz následne vložil posvätené klince do stĺpov a so spoluslúžiamici ich kameňmi pribíjal do stĺpov trapézy na spevnenie. Vrchná doska trapézy je obrazom Kristovho kríža a pribíjanie štyroch klincov symbolizuje ukrižovanie Krista – oboch rúk i nôh. Miesta po klincoch sa potom opäť zaliali horúcim mastixovým voskom; po vychladnutí vosku sa tieto miesta nožmi zarovnali a očistili.
Archijerej pred cárskymi dverami čítal modlitbu popretkávanú dejinami spásy a vyprosoval zostúpenie presvätého Ducha na tento chrám i obetný stôl slovami:
„Bože, ktorý nemáš počiatok a vždy jestvuješ… Ty si dal Mojžišovi príkaz i vzory a do Beseléla si vložil ducha múdrosti a urobil si ich schopnými postaviť stánok svedectva, v ktorom sa konala služba podľa ustanovení, podoby a predobrazov pravdy. Ty si daroval Šalamúnovi veľké a horlivé srdce, aby vybudoval starozákonný chrám. Vo svätých a všechválnych apoštoloch si obnovil milosť slúžiť v Duchu a pravému stánku a cez nich, Pane zástupov, si po celej zemi ustanovil svoje sväté chrámy a obetné stoly. Ty si chcel, aby sa postavil aj tento svätý chrám na počesť svätých Cyrila a Metoda a na slávu tvoju i tvojho jednorodeného Syna i tvojho presvätého Ducha. …
Áno, Vládca, Pane a Bože náš, nádej všetkých končín zeme, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zošli svojho presvätého, poklonami uctievaného a všemocného Ducha, posväť tento chrám i tento obetný stôl, naplň ho večným svetlom a vyvoľ si ho za svoj príbytok. Urob ho miestom prebývania tvojej slávy a vyzdob ho svojimi božskými a nadpozemskými darmi. Sprav z neho prístav pre tých, ktorými zmietajú búrky, liek na trápenia, útočisko pre slabých a postrach pre démonov. Tvoje oči nech naň hľadia dňom i nocou a tvoje uši nech počujú modlitbu tých, ktorí doň budú prichádzať s nábožnosťou i bázňou pred tebou a vzývať tvoje nadovšetko vznešené a poklonami uctievané meno. Nech to, o čo ťa budú prosiť, vypočuješ hore na nebi, prejavíš im milosrdenstvo a budeš k nim milosrdný. Až do konca vekov ho zachovaj neotrasený a mocou i pôsobením svojho Svätého Ducha ukáž, že obetný stôl, ktorý je v ňom, je svätý svätých a presláv ho viac ako zľutovnicu Starého zákona. Nech sa posvätné úkony, ktoré sa na ňom budú uskutočňovať, dostanú na tvoj svätý, nebeský a duchovný žertveník a prinesú nám milosť tvojho prečistého požehnania.“
Umývanie trapézy
Ďalšími obradmi bolo umývanie vrchnej oltárnej dosky vodou a voňavým mydlom, ktoré sa rozotierali po celom prestole. Potom archijerej lial červené víno na trapézu v podobe kríža, ktoré kňazi rozotierali po celej trapéze. Napokon veľkňaz lial na prestol ružovú vodu zmiešanú s nardom a špongiami so spoluslúžiacimi utierali prestol. Počas týchto obradov sa spieval príslušné žalmy: Žalm 83 (Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov), Žalm 50 (Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý).
Pomazanie myrom
Ďalším obradom bolo pomazanie svätej trapézy svätým myrom, a to na spôsob kríža; jeden kríž urobil veľkňaz uprostred a dva na obidvoch stranách. Pomazal aj stĺpy prestola. Počas obradu sa spieval Žalm 132 (Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. Je to sťa vzácny olej na hlave…).
Nasledovalo obliekanie trapézy. Obrad začal navlečením plachty a pokračoval omotávaním povrazu okolo prestola, ktoré malo presný postup. Spieval sa Žalm 131 (Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty i archa tvojej všemoci.). Tak ako sa človek po krste oblieka do šiat, podobne sa aj trapéza (prestol) odieva po umytí a pomazaní myrom. Oblečenie trapézy sa symbolicky objasňuje dvojako: Jednak ako Pánov hrob, alebo ako Boží prestol, miesto Božej prítomnosti. Ako prvá sa navlieka čistá biela spodná plachta katasarka, ktorá symbolizuje plaščanicu, do ktorej bolo ovinuté mŕtve a nahé telo Krista pred jeho pochovaním. Povraz, ktorým bola omotávaná trapéza, symbolizuje po povraz, ktorým boli zviazané Kristove ruky, keď ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi (Jn 18,24).
Svätý prestol sa potom odial do inditie, čiže vrchného odevu; je to zväčša zdobená, vyšívaná, drahocenná látka, ktorej farba zodpovedá obdobiu liturgického roka; symbolizuje žiaru Božej slávy.
Uloženie vecí na trapéze
Na trapézu (prestol) sa následne položili iliton (látka zväčša červenej farby), ktorá je symbolom šatky, ktorú mal Kristu ovinutú okolo hlavy (Jn 20,7). Napokon sa na trapézu položil Evanjeliár a ručný kríž pričom speváci spievali Žalm 92 (Pán kraľuje, velebou sa zaodel).
Miestny farár, o. Igor potom obliekol žertveník, ktorý sa neposväcuje, pretože slúži iba na prípravu obetných darov.
Po ukončení posvätenia trapézy (prestola) si veľkňaz i spoluslúžiaci dali dole zástery. Veľkňaz potom okiadzal prestol, žertveník i celý chrám na znak toho, že Kristova milosť nie je daná len pre tento chrám, ale celému svetu a spieval sa Žalm 25 (Kráčam okolo tvojho oltára, Pane, aby som ťa mohol verejne chváliť a rozprávať o všetkých tvojich skutkoch zázračných).
Vladyka Cyril Vasiľ potom pokropil steny chrámu svätenou vodou a myrom urobil znak kríža na štyroch miestach (vo svätyni nad horným miestom, na dverami chrámu a po stranách).
Veľkňaz ďalej prednášal pred svätým prestolom tieto modlitby: „…Večný Bože, prosíme ťa, …: tento chrám, vybudovaný na tvoju oslavu, naplň svojou božskou slávou a ukáž, že obetný stôl, ktorý je v ňom postavený, je svätý svätých, aby sme ti my, čo pred ním stojíme ako pred úžasným prestolom tvojho kráľovstva, slúžili bez odsúdenia, keď ti budeme prednášať prosby za nás i za všetok ľud, keď budeme tvojej dobrote prinášať nekrvavú obetu za odpustenie dobrovoľných i nedobrovoľných hriechov, za usmernenie života, za nápravu k dobrému žitiu a za naplnenie každej spravodlivosti.“
A zasa: Prosíme ťa, veľmi milosrdný Vládca, naplň tento obetný stôl slávou, svätosťou i milosťou, aby sa nekrvavé obety, ktoré sa ti na ňom budú prinášať, premieňali na prečisté telo a drahocennú krv tvojho jednorodeného Syna, nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, na spásu nás nehodných i celého tvojho ľudu.
Prenesenie sv. pozostatkov
Nasledoval sprievod po pozostatky do blízkeho Kláštorného kostola Notre Dame, počas ktorého veľkňaz a kňazi kráčali so zažatými sviecami. Po krátkom uctení si pozostatkov uložených na diskose ich veľkňaz v sprievode prenášal do nového chrámu.
Cieľom je, aby bol nový chrám posvätený aj ich príhovorom a záštitou. Po príchode k novému chrámu, sprievod dvakrát obišiel chrám v smere proti slnku (zo západu na východ) a potom raz v smere slnka. Obchádzanie okolo chrámu so sv. pozostatkami zvýrazňuje skutočnosť, že nielen samotný chrám, ale celá farnosť je pod ich záštitou a posvätená na príhovor tých, ktorých sv. pozostatky sa nesú v sprievode.
Veľkňaz sa pred dverami chrámu modlil, aby Boh zhliadol na svojich služobníkov, ktorí slávia založenie tohto vznešeného chrámu, a aby tento chrám Boh upevnil do konca vekov tak, aby bol neotrasiteľný a v Bohu oslávený. Potom veľkňaz sv. pozostatkami žehnal dvere chrámu a zaintonoval verše zo žalmu – Pán zástupov, to je ten Kráľ slávy, na čo kantori odpovedali tými istými slovami. Veľkňaz s vyzdvihnutými pozostatkami vystúpil do chrámu a položil ich na prestol. Pozostatky pomazal myrom, uložil do skrinky, zalial mastixovým voskom a boli vložené pod prestola do stredného stĺpa.
Položenie svätých pozostatkov na trapézu (prestol) sa deje na znak toho, že títo svätci (mučeníci) ako Kristove údy priniesli obetu vlastného života pre Krista. Spočinuli na prestole, pretože mučeníckou smrťou zomreli pre Krista a sú s ním pri Božskom prestole jeho nebeskej slávy. Uloženie sv. pozostatkov pod trapézu (prestol) sa deje podľa zvyku kresťanov prvých storočí, ktorí sa modlili na hroboch mučeníkov a neskôr na týchto miestach stavali svoje chrámy.
Do prestola novopostaveného chrámu sv. Cyrila a Metoda v Trenčíne boli pri tejto slávnosti vložené sv. pozostatky (relikvie) piatich svätcov: sv. Klimenta Ochridského Divotvorcu, žiaka sv. Cyrila a Metoda, jedného zo Sedmopočetníkov; sv. Andreja-Svorada a Beňadika, pustovníkov z neďalekej Skalky (tieto relikvie darovalo Nitrianske biskupstvo); bl. hieromučeníkov Pavla P. Gojdiča a Vasiľa Hopka,
Týmto bolo zavŕšené úkony posvätenia chrámu. Subdiakon následne proklamoval čítanie – apoštol a diakon úryvok z evanjelia.
Vo svojej homílii vladyka rozpovedal príbeh o zámožnom človeku, ktorý dal postaviť chrám. Na tabuľku umiestnili jeho meno, avšak na druhý deň sa tam objavilo iné meno (Blašková). Keď zámožný človek vyhľadal dotyčnú chudobnú ženu, dozvedel sa, že tá prispela na stavbu chrámu len tým, že napojila vyprahnuté kone, ktoré vozili kamene na stavbu. Ako vladyka zdôraznil, každý sa môže a mohol a má zúčastniť na stavbe toho chrámu, každý svojím podielom a ten podiel je v očiach Božích taký alebo onaký, väčší či menší, my to nevieme. My môže oceniť tak po ľudsky, len podľa vonkajších ukazovateľov.
Ocenenia
A práve na základe tých spomenutých vonkajších ukazovateľov vladyka udelil rôzne ocenenia.
Otcovi Igorovi Cingeľovi ako miestnemu farárovi vyjadril uznanie, ako mladému, horlivému kňazovi, ktorý vedel počas rokov výstavby o.i. aj zotierať ostré hrany nedorozumení, ako to na stavbe vždy býva. Vladyka mu ako prejav vďačnosti svojej a zaiste i celej miestnej komunity udelil právo nosiť zlatý kríž s ozdobami, ako ocenenie dlhoročnej pastoračnej činnosti a dodal: „Zo srdca ti žehnám“.
Eparcha ďalej udelil nasledovné ocenenia: farníkom Petrovi Demčíkovi a Ing. Mgr. Jurajovi Štilichovi, za obetavú pomoc pri realizácii stavby gréckokatolíckeho chrámu sv. Cyrila a Meteda v Trenčíne bola udelená bronzová eparchiálna medaila svätých najvyšších apoštolov Petra a Pavla. Strieborná medaila sv. Petra a Pavla bola udelená pani Márii Jancovej za nezištnú pomoc pri realizácii stavby chrámu (medaila bude odovzdaná osobne o. Igorom).
Zlatú medailu svätých najvyšších apoštolov Petra a Pavla bola udelená: Ing. Jánovi Malastovi za jeho obetavú službu; Ing. Ladislavovi Hryžovi za jeho obetavú službu a nezištnú pomoc; Ing. arch. Milanovi Červeňákovi za architektonický návrh a Ing. Jurajovi Jakešovi za obetavú službu pri realizácii stavby. Viacnásobným spevom Mnohaja ľita sa ku gratulácii pripojilo celé zhromaždenie.
V závere sa prítomným i tým, ktorí sledovali slávnosť prostredníctvom online streamu TV LOGOS a TV ZEMPLÍN prihovoril farár Igor Cingeľ a vyjadril vďaku miestnemu primátorovi Richardovi Rybníčkovi, ktorý od začiatku celé dielo podporoval. Ako o. I. Cingeľ uviedol, je to celé Božie dielo, Boží zázrak, že sa to podarilo úspešne zavŕšiť. Vyjadril ďalej poďakovanie Rímskokatolíckej cirkvi, Nitrianskemu biskupstvu a miestnym kňazom západného obradu, ktorí pre tunajšiu gréckokatolícku farnosť mali vždy vrelé prijatie a otvorenú náruč a od vzniku farnosti r. 2004 ochotne poskytovali farnosti bohoslužobné priestory na liturgické slávenia (Kaplnku sv. Anny, Kostol Notre Dame i pútnickú Skalku) a dodal: „Je to krásny znak!“
Ďalej vyjadril poďakovanie všetkým, ktorí prijali pozvanie na slávnosť a ako zdôraznil, je tu – obrazne povedané – veľmi veľa tých babiek Blažkových, ktoré pomohli pri výstavne diela a boli v utajení: „Ale Boh o nich vie a Boh vás za to všetkých požehná. Veľká vďaka vám!“
Záverečné slová vďaky adresoval vladykovi Petrovi a vladykovi Cyrilovi, za to, že posvätili tento chrám a vyjadril želanie: „Nech tento chrám slúži Trojjedinému Bohu, jemu na slávu a nám na každodenné posväcovanie“.
Všetci prítomní mohli zdieľať radostné chvíle pri agapé, ktoré bolo pripravené pastoračnom centre i okolo chrámu. Domov si mohli na pamiatku odniesť pamätný obrázok či perník.
Na nasledujúci deň, v nedeľu 10. júla sa potom konala prvá odpustová slávnosť v novopostavenom chráme.
Záznam celej slávnosti si možno pozrieť na tomto linku:
https://www.youtube.com/watch?v=m_IMaoIP0Yo&ab_channel=LOGOSTV
Fotografie zo slávnosti sú vo Fotogalérii.
-sg-
Poznámka. V článku boli použité komentáre a vysvetlenia symboliky jednotlivých obradov posvätenia chrámu, ktorých autorom je ThLic. Milan Gábor, PhD., gréckokatolícky farár na Poráči.
