Tropár, 2. hlas
Ctihodný Jozef sňal z Kríža tvoje prečisté Telo. Ovinul ho čistým plátnom, natrel voňavými masťami a uložil do nového hrobu.
Anjel pri hrobe povedal svätým ženám, ktoré prišli s voňavkami: „Vonné masti patria zosnulým, ale Kristus je nesmrteľný“.
Veršová sloha na večierni, 2. hlas
Keď ťa Kriste, prameň života, Jozef z Arimatie sňal z kríža, zavinul ťa do plátna s voňavými masťami. Chcel ťa zasypať vrúcnymi bozkami, ako mu velila láska k tebe. No bázeň mu to prekazila. Preto ti s vďačným srdcom volal: „Láska moja, sláva tvojmu vstupu do hrobu!“
Na Veľký piatok poobede o 16.00 h. predsedal vladyka Peter (Rusnák) v Katedrále Povýšenia svätého Kríža v Bratislave za účasti ôsmich kňazov, diakona Andreja Škovieru a hojnej účasti Božieho ľudu obradom Veľkého piatku. Keďže na tento deň v tomto roku pripadol aj sviatok Zvestovania presv. Bohorodičke obrady pozostávali zo sv. liturgie Jána Zlatoústeho s večierňou. Na záver večierne sa konal tradičný sprievod okolo chrámu s plaščenicou, ktorá bola potom uložená uprostred katedrály k verejnej úcte.
Z homílie
Vo svoje homílii eparcha poukázal na nádherný súvis a prepojenie obidvoch sviatkov – Zvestovania a Veľkého piatku. Je to ako keby istý kruh, ktorý sa dnes uzatvoril a ktorý v dokonalosti ukazuje dejiny našej spásy. Je to ako počiatok a koniec. Cirkevní otcovia dokonca hovoria, že stvorenie sveta bolo 25. marca a ak to chápeme symbolicky, je to skutočne pravda.
Vladyka poukázal na istú paralelu, keď pri stvorení aj pri zvestovaní, Boh žiada od človeka odpoveď: „Adam kde si? Kam si sa stratil? Kam si sa schoval? Kam si odišiel? – Vo zvestovaní, Boh takisto žiada odpoveď od človeka. Na začiatku sa jej nedočkal, lebo Adam povedal: Ja nie som vinný, to žena ma naviedla!… Pri zvestovaní Mária odpovedá: Áno. Som služobníčkou Božou a som ochotná zobrať takpovediac osudy všetkých ľudí na seba. – A koho? Nás, hriešnikov. Tam, kde sa spáchal hriech, Boh hneď pracuje na jeho odstránení, na vyriešení problému človeka a tu – pri zvestovaní – sa to zrealizuje. Lebo hneď na začiatku Boh povie: z potomstva Ženy s veľkým „Ž“ povstane Spasiteľ, ktorý zničí tento hriech, ktorý rozšliape hlavu hadovi. Tu zasa – pri zvestovaní – sa dozvedáme, že Boh mu dá trón jeho Otca Dávida a bude kraľovať nad Jakubovým rodom. A ako bude kraľovať? Bude kraľovať na tróne lásky, na tróne odpustenia, na tróne milosrdenstva. A na toto slovo, ktoré Boh posiela na zem, sa rozbieha celý ten zázrak Božieho milosrdenstva voči tebe, voči mne. Ten kruh sa ako keby uzatvára ako to vyjadruje žalmista, keď hovorí: Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. Vernosť vyrastie zo zeme a spravodlivosť zhliadne z neba. (Ž 85,11-12).“
Ako vladyka ďalej zdôraznil, tam kdesi na začiatku, už je plánovaný aj koniec. „A ten koniec bol preto, lebo bol ten začiatok. Tu môžeme pochopiť tú metaforu a ten úžasný výkrik sv. Augustína: Ó, felix culpa! Šťastná to vina, ktorá si zaslúžila takého Spasiteľa. Čo to znamená? V tvojom hriechu už môže byť a je ukryté tvoje obrátenie. Keď človek hreší, dostáva nádej, že sa môže obrátiť, že Boh mu ho chce darovať, že Boh ho pozýva k obráteniu.“
Biskup Rusnák ďalej poukázal na to, že vo zvestovaní Božej lásky k Panne Márii už môžeme cítiť kríž: „Keď sa pozeráme na zvestovanie, musíme vidieť tento kríž. Keď sa pozeráme na kríž, vidíme Božiu lásku.“
V závere eparcha všetkých vyzval, aby sa v dnešný deň, v deň utrpenia Ježiša Krista, postavili pred Ježišov kríž vo vedomí svojej hriešnosti a povedali: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. „A súčasne, v tomto našom vzdychu, v tejto našej modlitbe, v tomto výkriku úbohého mýtnika, zacítime Božiu lásku. Tak ako anjel povedal Márii, aj dnes nám hovorí: Neboj sa! Našiel si milosť u Boha! V tvojom hriechu a v tvojom páde, v tvojej úbohosti je už závan nového života, života milosrdenstva, života lásky, života odpustenia.
