Tropár, 2. hlas
Ctihodný Jozef sňal z Kríža tvoje prečisté Telo. Ovinul ho čistým plátnom, natrel voňavými masťami a uložil do nového hrobu.
Anjel pri hrobe povedal svätým ženám, ktoré prišli s voňavkami: „Vonné masti patria zosnulým, ale Kristus je nesmrteľný“.
Veršová sloha na večierni, 2. hlas
Keď ťa Kriste, prameň života, Jozef z Arimatie sňal z kríža, zavinul ťa do plátna s voňavými masťami. Chcel ťa zasypať vrúcnymi bozkami, ako mu velila láska k tebe. No bázeň mu to prekazila. Preto ti s vďačným srdcom volal: „Láska moja, sláva tvojmu vstupu do hrobu!“
Na Veľký piatok poobede o 16.00 h. predsedal vladyka Peter (Rusnák) Veľkej večierni v Katedrále Povýšenia svätého Kríža v Bratislave za účasti viacerých kňazov a veľkého počtu veriacich. Na záver večierne sa konal tradičný sprievod okolo chrámu s plaščenicou, ktorá bola potom uložená uprostred katedrály k verejnej úcte.
Z homílie
Vo svojej homílii sa eparcha zamýšľal nad postojmi niektorých aktérov z evanjelia o umučení a smrti Ježiša Krista a nad otázkou: Kto je vinný? Na jednej strane je tu Pilát, ktorý si umýva ruky a vyhlasuje: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka“. Na druhej strane sú tu Židia, ktorí pred Pilátom kričia: „Jeho krv na nás a na naše deti“ (Mt 27, 24-25).
Ako vladyka zdôraznil, je potrebné si neustále pripomínať, že vina nepochádza od toho či tamtoho, „ale vina pochádza z toho, že ty a ja máme v sebe hriech: to je to, čo ľudia dnes vo svete neradi počujú, že problémom všetkého je hriech. Hriech, ktorý sídli vo mne, hovorí sv. apoštol Pavol.
A preto – pokračoval vladyka – sa v svojom živote často správame ako Pilát, bránime sa: Ja nie, to suseda! To brat! To švagor! To si ty spravil! To ty si spôsobil ten problém v rodine! Túto nervozitu v manželstve, vo farnosti. Ten druhý je na vine! Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec! (porov. Mt 27, 24b) Hľadáme vinníka a vždy ho nájdeme. Umývame sa pred zástupom, aby sme dokázali svoju nevinu. Ale táto cesta nevedie k spáse, lebo to nie je cesta Ježiša Krista.“
Vladyka ďalej poukázal na iný postoj, postoj kajúceho lotra, ktorý Ježišovi hovorí: „Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva (porov. Lk 23, 42). Pane, pamätaj na to, že ja som zhrešil, pamätaj na to, že ja si neviem pomôcť! Pamätaj na to, že ničím okolo seba ľudí. Daj mi svoju lásku, daj mi svojho ducha, zmeň ma! Aby sa na mne zastavil hriech! Aby som ho nedával ďalej, aby som ho nerozmnožoval! Ale aby sa na mne hriech zastavil, tak ako sa zastavil na tvojom kríži! Preto je Cirkev postavená do sveta.
Ježiš Kristus odpovedá na hriechy láskou. Láskou, ktorá ide až za hranice ľudského chápania. Láskou, ktorá nie je zo sveta, ktorá je večná, nie taká dočasná. Láskou, ktorá všetko verí, všetko vytrpí, všetko znesie. Láskou, ktorá odpovedá na zlo odpustením.
Bratia a sestry – dodal na záver kazateľ – to je cesta do neba. Toto je cesta Ježiša Krista: uznať sa za hriešnika pred touto láskou. A prosiť o odpustenie svojho brata, svoju sestru, blížneho, ísť tou istou cestou, ako Ježiš Kristus. On hoci nemal žiaden hriech, modlil sa za tých, ktorí stoja pod krížom a povedal: Otče, odpusť im! (Lk 23, 34) Díva sa na teba a hovorí ti: Ja poznám celý tvoj život a odpúšťam ti.“
-sg-
