Tropár, 2. hlas
Ctihodný Jozef sňal z Kríža tvoje prečisté Telo. Ovinul ho čistým plátnom, natrel voňavými masťami a uložil do nového hrobu.
Anjel pri hrobe povedal svätým ženám, ktoré prišli s voňavkami: „Vonné masti patria zosnulým, ale Kristus je nesmrteľný“.
Veršová slova na večierni, 2. hlas
Keď ťa Kriste, prameň života, Jozef z Arimatie sňal z kríža, zavinul ťa do plátna s voňavými masťami. Chcel ťa zasypať vrúcnymi bozkami, ako mu velila láska k tebe. No bázeň mu to prekazila. Preto ti s vďačným srdcom volal: „Láska moja, sláva tvojmu vstupu do hrobu!“
Na Veľký piatok poobede o 16.00 h. predsedal vladyka Peter (Rusnák) Veľkej večierni v Katedrále Povýšenia svätého Kríža v Bratislave za účasti viacerých kňazov a veľkého počtu veriacich. Na záver večierne sa konal tradičný sprievod okolo chrámu s plaščenicou, ktorá bola potom uložená uprostred katedrály k verejnej úcte.
Homília
Vo svojej homílii vladyka zdôraznil, že Ježiš Kristus prijal utrpenie dobrovoľne, pretože sám chcel (Iz 54, 7), aby človekovi nastavil zrkadlo.
„Ježiš nám nastavuje zrkadlo len z jedného jediného dôvodu, s otázkou pre teba a pre mňa: Ty máš takúto lásku, zomrieť za druhého? Milovať do krajnosti, úplne do krajnosti, že toto je zmysel života, že toto je jediná pravda, ktorá obstojí v celom vesmíre, v celých dejinách?“
Eparcha ďalej poukázal na to, že my so svojou inteligenciou, názormi a neskrotnou, sebeckou pyšnou povahou si myslíme, že kríž je bláznovstvo. „Ale dnes, keď sme tu prišli a prišli sme tu v hojnom počte chceme počuť tento Boží hlas, toto Božie slovo, tak musíme uznať, že to my sme blázni. Nemáme túto lásku. Snažíme sa riešiť svoje životné situácie akýmkoľvek spôsobom, ale nie týmto. A preto my si myslíme – a o nás platí tá veľmi známa veta, ktorú sme spievali ako prokimen ráno na hodinkách – Blázon si v srdci hovorí: Boha niet! (Ž 14, 1).
Áno, ak si myslíš, že to riešenie ktoré ty máš v živote, voči rodičom, sestre, švagrinej, manželovi, manželke, susedovi, kolegyni, priateľke, spolužiakovi, že je správne, tak de facto vlastne hovoríš, že nejestvuje Boh a ak si myslíš v srdci, že Boha niet, si blázon.
A preto veľký piatok v našej východnej Cirkvi nie je ani tak pohľadom na kríž, ale už pohľadom do prázdneho hrobu. Pretože vynášame plaščenicu, vynášame tie symbolické plachty, na ktorých zostali len odtlačky po Kristovom tele, ako znak toho triumfu.
Veľký piatok u nás už je pohľadom na to, čo rozhodlo o našom víťazstve. A čo to bolo? – Kristova láska. Preto sa číta záver Knihy Jób. Celý veľký pôst sa čítala táto kniha o strašnej dileme tohto človeka Jóba – ako ho aj nazval Peter Lippert vo svojej slávnej knihe Človek Jób hovorí s Bohom –, že tento človek sa celú túto knihu trápi nad tým, prečo musí trpieť? Prečo je na svete utrpenie? Prečo je to takto, že spravodlivý trpí? Prečo vyhrávajú tí lajdáci, tí zúrivci, tí silní, prečo je to takto? A dnes na Veľký piatok sa číta záver tejto knihy: zoči-voči hrobu, Boh zmenil Jóbov osud alebo záver života požehnal viac ako celý jeho život. Otázkou teda je, či rátame s tým, že v tvojej, mojej ťažkej situácii, v živote každého človeka, je Boh riešením.
Keď povieš, áno, tak potom si polož otázku: Aké riešenie čakáš od Boha? Či to svoje, alebo to jeho riešenie? Nie utrpenie je tu dôležité, ale Božia láska, Boží postoj voči nám. Božie stotožnenie sa s človekom v akejkoľvek situácii. Identifikácia s našou úbohosťou, s našimi ťažkosťami.
Preto môžeme vyjsť s touto plaščenicou nie ako na pohreb, ale keďže to je s krížami so zástavami – je to slávnostný sprievod. Ukazujeme svetu najväčšiu trofej akú máme: prázdne plachty, poznačené krvou Ježiša Krista. Krvou, ktorá je znakom lásky Ježiša Krista k tebe, ku mne, ku každému z nás. Preto obchádzame chrám, a preto víťazoslávne ukazujeme svetu – Pozrite čo pre nás urobil.
