Na Veľký piatok 18. apríla 2025 ráno vladyka Milan Lach predsedal v katedrále Utierni svätých a spasiteľných strastí, spolu s vladykom Petrom Rusnákom a niekoľkými kňazmi. Počas tejto veľkopiatočnej utierne sa čítalo 12 evanjelií o umučení Pána. Na pravé poludnie o 12:00 sa potom v katedrále konala modlitba šiestej kráľovskej hodinky spojenej s obednicou.
Poobede o 16.00 predsedal vladyka Peter obradom veľkopiatkovej večierne spojenej so sprievodom okolo chrámu s plaštenicou a jej následným uložením uprostred chrámu. Prítomný veriaci si potom poklonou a bozkom uctili plaštenicu, symbolizujúcu plachty, do ktorých bol Ježiš zabalený a uložený v hrobe.
Z homílie vladyku Milana
V homílii sa Božiemu ľudu prihovoril vladyka Milan, ktorý poukázal na to, že Kristova smrť na Veľký piatok sa týka každého jedného z nás.
„My ľudia sa môžeme postaviť k príbehom ľudí okolo nás alebo nejakým udalostiam v dvoch rovinách. Môžeme si povedať: Mňa sa to netýka, to nie je môj problém, riešte si ho vy sami! Keď ste si ho vyrobili, tak si ho riešte! A je ešte aj druhá strana, kedy môžeme v každom príbehu človeka, s ktorým sa rozprávame, alebo ktorý nám rozpráva nejaký príbeh, stotožniť sa s ním, môžeme byť priamo vtiahnutí do príbehu, ktorý nás pozýva k tomu, aby sme zaujali svoju pozíciu. Teda, že neostaneme indiferentní, že nám je ľahostajné, že nejaký človek trpí vedľa nás, ale že chceme aspoň svojou prítomnosťou, svojou spolupatričnosťou vyjadriť spoluúčasť možno na bôli toho človeka alebo aj na radosti.
Naša Cirkev nám dáva na tento Svätý veľký piatok počas našich bohoslužieb – Strastí, Kráľovských časov, ba aj tu na tejto večierni – mnohé inšpirácie. Predovšetkým je to Božie slovo, ktoré sa nám zdá možno dlhé… No je to veľmi dôležité, lebo počúvaním sa my ako komunita alebo s tým stotožňujeme, alebo môžeme povedať: No, mňa sa to netýka.
A ja si dovolím povedať, bratia a sestry, že každého jedného z nás sa to dnes týka. Pán Ježiš trpel, zomrel a bol položený do hrobu za nás všetkých a za mňa osobne ako prvého. A tak každý z nás to môže povedať. A teda aj pri kríži, pri ktorom sa odvíja celý ten dej na veľký piatok, pri kríži na Golgote vidíme rôzne postavy. Vidíme samotného Pána Ježiša na kríži, vidíme presvätú Bohorodičku pod krížom, vidíme jeho milovaného učeníka Jána, ktorý jediný obstál v tomto zmysle. Všetci utiekli, ostal on sám. Vidíme zbožné ženy, ale vidíme aj toho dobrého lotra, ktorému Pán Ježiš povedal: Hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji!. Vidíme tam stotníka, ktorý prebodol kopijou bok Pánu Ježišovi, keď vyšla krv a voda a keď sám povedal: Toto je naozaj Boží Syn!
Teda vidíme tieto udalosti a môžeme povedať: Prečo to všetko? Odpoveď je jednoduchá: Lebo Boh tak miloval človeka.
Bratia, sestry, Boh tak miloval človeka, že sa rozhodol vydať svojho Syna na smrť, aby my sme mali život.
Svätý Pavol hovorí v Liste Rimanom, že Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. Tým skôr sa teda skrze neho zachránime od hnevu teraz, keď sme už ospravedlnení jeho krvou.
Zo Starého zákona poznáme Desať egyptských rán. Posledná rana, ktorá mala presvedčiť faraóna, aby prepustil izraelský národ s Mojžišom, bola smrť prvorodených. Boh cez Mojžiša povedal všetkým židovským rodinám: Budete jesť baránka a krvou toho obetného baránka, ktorého budete potom jesť, pomažete veraje svojich domov. Bude to znak, že kde bude tá krv, tam anjel smrti, keď bude prechádzať okolo, bude vedieť, že nemá zabiť prvorodeného syna. Tak bol vyvolený národ ochránený pred smrťou krvou baránka.
A my sme znovu počuli v čítaní u proroka Izaiáša, kto je ten baránok. Izaiáš hovoril toto proroctvo o Ježišovi Kristovi, že krvou tohto baránka – Ježiša Krista, ktorý bol obetovaný a z ktorého boku, keď mu stotník prebodol bok kopijou, vyšla krv a voda.
Bratia, sestry, a toto je veľmi dôležité aj pre nás tu, ako sme tu prítomní, lebo tam sa zrodila Cirkev. Na kríži nám Pán Ježiš dáva život: v svätom krste, to je tá voda, keď ten starý človek zomiera a nový človek sa rodí z krstnej vody. Ale Ježiš myslel vo svojom prozreteľnostnom pláne ešte ďalej, keď hovorí, že Cirkev nie len založí, ale že sa bude o ňu starať, bude ju živiť svojou vlastnou krvou.
O tom hovorí sv. Ján Zlatoústy v jednej svojej homílii na Veľký piatok: tak ako každá matka vlastnou krvou a mliekom živí svoje dieťa, aby malo život, tak Ježiš Kristus živí Cirkev a dáva jej život a neustále ju oživuje skrze najsvätejšiu krv. A to je tá krv, a to Ježišovo telo, ktoré ako komunita, ako spoločenstvo, ako farnosť ako všetci tu, ktorí sme spolu, slávime ako Eucharistiu.
Teda bratia, sestry, tento dnešný deň je veľký deň, preto sa volá Veľký piatok, Prečo? Lebo Kristus zomrel za naše hriechy On zobral na seba dlžobný úpis, keď diabol na nás žaloval a mal všetko spísané na nás, všetky naše hriechy. Ježiš týmto aktom svojej smrti, keď vylial svoju drahocennú krv, dal nám život – nový život, večný život.
A tak bratia, sestry, nech nikto z nás neostane bokom. Prajem vám dnes zo srdca, každému jednému z vás, aby nikto z nás neostal bokom… Veľký piatok sa týka nás. Týka sa našej existencie. To, či budeme žiť, alebo nebudeme žiť, to sa týka každého jedného z nás bytostne, lebo bratia a sestry, Boh nás miluje. A aj tento akt lásky, ktorý urobil, je prejavom lásky Božej ku každému jednému z nás. Lebo musíme vidieť dnešný veľký piatok stále s prázdnym hrobom na tretí deň. Teda keď oslavujeme – ako vladyka Peter na začiatku v úvode povedal – toto tajomstvo viery, zároveň v tomto utrpení a smrti a pochovaní už zároveň oslavujeme radostné vzkriesenie, ktoré ešte nie je vo svojom naplnení, ale my už vieme, čo nasleduje potom. Lebo inakšie by to bolo fatálne, koniec. Ale my vieme, že to nie je koniec.
Nuž bratia, sestry, nech každý jeden z nás, keď budeme bozkať svätú plaštenicu, aj týmto sa identifikujme a naozaj s úctou a v pokore predstúpme pred Pána vo vzdávaní vďaky za všetko, čo urobil a čo robí pre každého jedného z nás.
Sláva Isusu Christu!
Fotografie sú v sekcii Fotogaléria
-sg-
