Na sviatok Povýšenia úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom sa v sobotu 14. septembra konala v bratislavskej gréckokatolíckej katedrále eparchiálna odpustová slávnosť pri príležitosti chrámového sviatku a patrocínia miestnej farnosti Bratislava Staré Mesto.
Na slávnosť sa veriaci pripravovali trojdňovou duchovnou prípravou, počas ktorej slúžili v chráme sv. liturgie pozvaní kňazi z iných farností a predniesli tiež príležitostné homílie. Boli to o. František Fedorišin z Trnavy, o. Marek Vadrna z Marianky a o. Igor Cingeľ z Trenčína.
Program odpustovej slávnosti sa začal utierňou o 9. 00 h. v cirkevnoslovanskom jazyku, ktorú slúžil bratislavský farár, o. Rastislav Čižik a pokračoval modlitbou akatistu k Presvätej Bohorodičke, ktorú liturgizoval o. Igor Cingeľ. Vrcholom slávnosti bola archijerejská svätá liturgia, ktorú v zaplnenej katedrále slúžil bratislavský eparcha vladyka Peter (Rusnák) spolu s vladykom Cyrilom (Vasiľom SJ), ktorý prijal pozvanie na túto slávnosť a predniesol tiež homíliu. Liturgiu v slovenskom jazyku spoluslúžilo viacero kňazov a spevom ju sprevádzal Katedrálny zbor Chrysostomos pod vedením Ing. Petra Plška.
Z homílie. Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ vo svojej homílii poukázal na skutočnosť, že v minulosti bol v spoločenskom i osobnom živote pocit vďačnosti, pocit závislosti i zodpovednosti oveľa viac prežívaný ako dnes. Ideálom súčasného človeka je však „self made man“, t.j. že človek dosiahne všetko vlastnými silami, nie je na nikom závislý, nemusí byť nikomu za nič povďačný, je nezávislý. Nezávislosť je dnes jedným z najviac cenených kritérií. „Tento konflikt a výdobytok modernej doby je prekážkou k prežívaniu náboženského rozmeru života. Každé náboženstvo je totiž Väzbou na niekoho vyššieho odo mňa, ktorému za niečo vďačím, voči ktorému som zodpovedný za svoj vzťah.“
Podľa vladyku Cyrila, apoštoli a ich poslucháči mali ku Kristovi osobný vzťah, mali skúsenosť Ježiša, zážitok zo stretnutia s ním. Preto mohli ohlasovať základnú kresťanskú kerygmu, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, bol pochovaný a bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem (porov. 1 Kor 15, 3-4). Pre apoštolov išlo o osobnú skúsenosť ,o ktorej vydávali svedectvo. Ježiš z Nazaretu, muž podivuhodných skutkov a ešte podivuhodnejšieho učenia spĺňal všetky znaky predpovedaného Mesiáša.
„Apoštoli si uvedomovali, že Kristus, ten, ktorý si ich vyvolil, ktorého postupne spoznávali, s ktorým sa rozprávali, ktorého slová počúvali a ktorého skutky obdivovali, že ten Kristus zomrel za ich slabosti a hriechy, že zomrel kvôli ich slabej viere, aby im ukázal Božiu lásku a moc, aby im svojim zmŕtvychvstaním dokázal, že on je Cesta, Pravda a Život. Na tejto skúsenosti spočíval základ ich viery a takto formovaná viera bola ich celoživotným postojom, kritériom rozhodovania a meradlom všetkého, s čím sa ďalej vo svojom živote stretávali. Boli si vedomí svojej ZÁVISLOSTI na KRISTOVI, prechovávali voči nemu pocity VĎAČNOSTI a vedomie ZODPOVEDNOSTI.“
Kazateľ sa ďalej zamýšľal nad tým, či je vôbec možné, –a ak áno, tak ako – vybudovať si ku Kristovi podobný osobný vzťah, aký mali apoštoli, ktorý by nás viedol podobnému pocitu zmysluplnej závislosti, hlbokej vďačnosti a žitej zodpovednosti aj bez toho, aby mu predchádzal bezprostredný fyzický osobný zážitok.
Podľa vladyku Cyrila, aj my si dnes môžeme – podobne ako apoštoli – uvedomiť, že Kristus si nás vyvolil (krstom sme boli pričlenení do Cirkvi), môžeme postupne Krista spoznávať (cez Písmo), rozprávať sa s ním ( v modlitbe), počúvať jeho slová (hlas učenia Cirkvi) a obdivovať jeho skutky (krása prírody či život svätcov). Môžeme si tak ako apoštoli uvedomiť, že Kristus zomrel za naše slabosti a hriechy, ale tiež aj to, že ako východisko z beznádeje slabosti a zrady ukázal apoštolom – a ukazuje aj nám – Božiu lásku a moc. Veď svojím svojim zmŕtvychvstaním dokázal, že on je CESTA, PRAVDA a ŽIVOT. Učeníci sa zaradovali keď uvideli zmŕtvychvstalého Pána a k tejto radosti sme povolaní aj my.
„Kristus, ktorý si ma krstom vyvolil, ktorého môžem neustále spoznávať, s ktorým sa v modlitbe rozprávam, ktorého slová počúvam v Písme a v hlase Cirkvi, ktorého diela obdivujem v stvorenstve i v samom človeku, ten Kristus mi svojou smrťou a zmŕtvychvstaním ponúka východisko z beznádeje mojej ľudskej slabosti, egoizmu, zo zla vo mne i v mojom okolí, z hriechu, slabosti, zo samej smrti. Toto všetko on zobral na seba, aby na drevo kríža vyniesol naše slabosti, aby ich pochoval do hlbokého kamenného hrobu, aby dal zažiariť oslávenej dokonalosti, aby sme sa aj my streli s ním bez strachu, v pokoji a s veľkou radosťou, aby sme aj my boli schopní stať sa nástrojmi jeho ducha pri ohlasovaní tejto veľkej radosti, ktorá je určená celému ľudstvu.“ – zdôraznil na záver arcibiskup Mons. Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregágie pre východné cirkvi v Ríme.
Slávnosť sa zakončila pápežskou hymnou, mnoholitstvijem, mirovaním a bratským agapé, pri ktorom sa veriaci mohli saj osobne stretnúť s arcibiskupom Vasiľom, ktorého mnohí poznajú ešte z obdobia jeho teologických štúdií na CMBF v Bratislave. Pre nepriaznivé počasie sa nekonal tradičný sprievod okolo chrámu s čítaním evanjelií.
