Emeritný gréckokatolícky pomocný pražský biskup Mons. Ján Eugen Kočiš si v nedeľu 2. januára 2011 v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove pripomenul 60. výročie od svojej kňazskej vysviacky. Kňazské jubileum oslávil v spoločenstve s prešovským arcibiskupom a metropolitom Mons. Jánom Babjakom SJ, pražským apoštolským exarchom Mons. Ladislavom Hučkom, viacerými kňazmi a veľkým počtom veriacich.Archijerejskej svätej liturgii predsedal vladyka Ján Babjak a homíliu predniesol vladyka Ladislav Hučko. Pretože Gréckokatolícka cirkev slávila práve Nedeľu pred Bohozjavením, kazateľ hovoril o odlišnostiach medzi sv. Jánom Krstiteľom a Ježišom Kristom, hoci sledovali jeden cieľ. Napríklad Ján Krstiteľ nosil odev z ťavej srsti ako prorok, ale Ježiš nosil tuniku ušitú z jedného kusa látky, čo bol náznak veľkňazského odevu, ktorý mal byť tkaný jednou niťou. Okrem ďalších rozdielov najhlavnejší spočíval v tom, že Ježiš Kristus je pravý Boh. Vladyka Ladislav poukázal ešte na to, že kým Ján Krstiteľ hovoril k národu, Ježiš povoláva jednotlivcov bez ohľadu na to, z ktorého boli národa. Vysvetlil nebezpečenstvo, ktoré na človeka číha, keď sa jeho viera veľmi inštitucionalizuje. Veríme v živého osobného Boha, naša viera je osobná. K nášmu obráteniu nestačí kniha, z ktorej sa niečo naučíme, ale osobné ohlasovanie evanjelia a jeho prijatie zo strany každého z nás. Potom na adresu jubilanta povedal: „Otec biskup Ján Eugen Kočiš bol vždy verný Bohu, Cirkvi, Svätému Otcovi, o čom neustále vydáva svedectvo. Nikdy nezaváhal.“
Na konci liturgickej slávnosti jubilantovi na Mnohaja i blahaja ľita! zaintonoval vladyka Ján Babjak, ktorý mu potom zablahoželal a podelil sa aj o svoje spomienky, ktoré s ním zažil. Okrem iného povedal, že vladyka Ján Eugen bol vždy k dispozícii Božiemu ľudu, chodil po všetkých farnostiach, všade nezištne pomáhal. Jubilujúci vladyka poďakoval Bohu za dar kňazstva a zaspomínal na dramatické okolnosti, ktoré sprevádzali jeho tajnú kňazskú vysviacku, ktorú prijal 1. januára 1951 v nemocničnej kaplnke v Rožňave z rúk rožňavského biskupa Róberta Pobožného.
Mons. Ján Eugen Kočiš sa narodil 25. júna 1926 v Pozdišovciach. Kňazskú vysviacku, prijal tajne 1. januára 1951 počas dovolenky z tábora PTP. Do civilu bol prepustený 31. decembra 1953. Zamestnal sa v pekárni vo Vranove nad Topľou. Pred uväznením sa skrýval na rôznych miestach, napríklad aj v kukuričnom poli. V noci však tajne vypomáhal sviatosťami opusteným gréckokatolíckym veriacim v rôznych obciach. Bol niekoľkokrát súdený a nakoniec odsúdený na tri roky väzenia, stratu občianskych práv a k tomu zákaz pobytu v Prešovskom a Košickom kraji na päť rokov. Po prepustení z väzenia nastúpil do zamestnania v závode Plynostav v Pardubiciach, kde pracoval až do 30. apríla 1968. Vo voľných dňoch cestoval na Slovensko, kde vypomáhal v mnohých farnostiach. Potom bol niekoľko mesiacov osobným sekretárom bl. biskupa Vasiľa Hopka v Oseku. Necelý rok pôsobil vo farnosti Klenov. Ďalších 21 rokov bol ceremoniárom a aktuárom na Gréckokatolíckom ordinariáte v Prešove. Ani po opakovaných žiadostiach nedostal štátny súhlas na vymenovanie za riaditeľa biskupskej kancelárie. Vypomáhal po farnostiach celej Prešovskej eparchie. V rokoch 1990 – 1993 bol správcom farnosti Ďurďoš. Po zriadení Pražského apoštolského exarchátu v roku 1993 sa stal jeho riaditeľom a v roku 1996 generálnym vikárom. 24. apríla 2004 ho Svätý Otec Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa abrittského a pomocného biskupa v Pražskom apoštolskom exarcháte. 15. mája 2004 prijal biskupské svätenie. Od roku 2006 je emeritným biskupom. V septembri 2010 sa vrátil do svojej pôvodnej Prešovskej archieparchie a začal bývať v arcibiskupskej rezidencii. (Životopisné údaje spracované podľa publikácie Jána Babjaka Zostali verní. Osudy gréckokatolíckych kňazov. 8. diel.)
Zdroj: www.grkatpo.sk
