V nedeľu 12. júna t.r. v Katedrálnom chráme Povýšenia svätého Kríža v Bratislave prijali z rúk vladyku Petra traja subdiakoni diakonské svätenie: Michal Janočko, Peter Sahajda a Marek Vachna. Svätenia sa konali pri archijerejskej liturgii o 12:00 hod., ktorú spoluslúžili viacerí kňazi a za prítomnosti rodiny a priateľov svätencov.
Obrad diakonskej vysviacky
Samotný obrad diakonskej vysviacky sa konal po anafore (eucharistickej modlitbe). Kandidátov predstavil miestny farár, o. Rastislav Čižik.
Michal Janočko (29), je absolventom Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej uvniverzity, pochádza z farnosti Bratislava-Staré Mesto a a diakonát prijíma ako ženatý.
Peter Sahajda (39) je pôvodom zo Svidníka a je tiež čerstvým absolventom Gréckokatolíckej teologickej fakulty v Prešove, diakonát prijíma ako slobodný.
Marek Vachna (37) je pôvodom zo Sniny a t.č. poslucháčom Teologickej fakulty TU, Je ženatý už dlhší čas a s manželkou Petrou vychovávajú tri deti.
V sprievode protodiakona o. M. Vadrnu následne kandidáti predstúpili pred liturgické zhromaždenie. Po verejnom oznámení, že kandidáti boli vyvolení na diakonov, požiadal svätiteľa o udelenie svätenia slovami: „Z rozhodnutia Božieho a pôsobením presvätého a životodarného Ducha, požehnaním bohumilého biskupa vladyku Petra, povyšujú sa zbožní poddiakoni na diakonov“. Vstupné obrady boli zakončené bozkom pokoja medzi svätencom a svätiteľom.
Ďalším dôležitým momentom bol obrad ľudovo nazývaný „zásnuby s oltárom“. Ten spočíva v tom, že svätenec vedený manuduktorom tri razy obchádza prestol (oltár) a zakaždým bozkáva jeho štyri rohy. Počas obradu sa spievajú tie isté tropáre ako pri slávení sviatosti manželstva: Svätí mučeníci, a Izaiáš, plesaj!
Nasledovala podstatná časť diakonskej vysviacky. Tá sa odohráva pri prestole, pred ktorým si svätenec kľaká na pravé koleno, položí naň ruky v tvare kríža a opiera sa hlavou o prestol. Svätiteľ položil na hlavu svätenca omofor, trikrát ho požehnal na hlave a nahlas prednášal slová konsekračnej modlitby: „Božská milosť, ktorá vždy nemohúcich uzdravuje a nedostatočných naplňuje, ustanovuje zbožného poddiakona (meno) za diakona, pomodlime sa zaňho, nech naň zostúpi milosť presvätého Ducha“. Liturgické zhromaždenie následne odpovedalo trojitým Hospodi pomiluj.
Súčasťou obradu boli aj dve ďalšie modlitby, ktoré predniesol svätiteľ, pričom podľa starodávneho zvyku kládol ruky na hlavu svätenca. Obrad vkladania rúk je totiž starodávnym zvykom, ktorý bol od čias apoštolov podstatným prvkom odovzdávania kňazského úradu. V prvej modlitbe biskup vyprosuje pre novopostaveného diakona, aby zachoval pravý poklad viery, i Božiu milosť pre jeho diakonskú službu podľa vzoru prvomučeníka diakona Štefana. V druhej modlitbe svätiteľ vyprosuje pre nového diakona dary svätého a životodarného Ducha, plnosť viery, lásky a sily, aby sa chránil každého hriechu a bol nepoškvrnený vo svojej službe. Za nových diakonov sa následne modlilo celé liturgické zhromaždenie pri osobitnej jekténii, počas ktorej si diakoni na znak pokory si ľahli na zem v tvare kríža (veľká prostrácia).
Záver diakonskej vysviacky patril odovzdaniu liturgických paramentov, ktoré budú diakoni používať vo svojej službe. V prvom rade je to orár (úzky dlhý pás), ktorý svätiteľ položil na ľavé plece diakonov, pričom im najprv rozviazal poddiakonský orár (prepásaný na oboch pleciach), ktorý sa nosí v tvare andrejského kríža (v tvare písme “X”). Ďalej im boli odovzdané kadideľnica a ripida, ako znak toho, že úlohou diakona je strážiť sväté dary na prestole. Celé zhromaždenie počas tohto obradu spievalo grécke Áxios, čím vyjadrilo, že novopostavení diakoni sú hodní na diakonskú službu.
Novovysväteným diakonom vyprosujeme mnohaja i blahaja ľita!
-sg-
