Napísal 22. februára 2019

Zádušná sobota – Modlime sa za zosnulých

ikona MandylionHoci Cirkev ako dobrá Matka vo svojich každodenných modlitbách a bohoslužbách pamätá na duše zosnulých, počas cirkevného roku zaviedla ešte osobitné dni určené na spomienku a modlitbu za zomrelých. Tieto dni sa nazývajú zádušné.

Sobota – deň modlitby za zomrelých

V našom cirkevnom kalendári je okrem sviatkov a pamiatky na svätcov pripadajúcich na jednotlivé kalendárne dni v roku, aj každý deň v týždni zasvätený nejakému svätcovi.

V pondelok si Cirkev uctieva anjelské zbory, ktoré v nebi zaujímajú prvé miesto po presvätej Bohorodičke. Utorok je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, lebo on je symbolom všetkých prorokov. V stredu si pripomíname pamiatku začiatku utrpenia Ježiša Krista a vzdávame úctu životodarnému krížu, na ktorom zomrel náš Spasiteľ. Vo štvrtok si uctievame sv. apoštolov a sv. o. Mikuláša. V piatok si uctievame Kristove muky a jeho smrť na kríži.

V sobotu Boh po stvorení sveta odpočíval a v sobotu aj Ježiš Kristus odpočíval v hrobe, keď dokončil dielo spásy ľudského rodu. Sobota sa tak stala symbolom večného odpočinku a šťastia v Bohu. Preto aj Cirkev zasvätila sobotu všetkým svätým, ktorí nás predišli do večnosti, ale ešte nevošli do večného a blaženého odpočinku so svätými v nebi. Bohorodička nemá osobitný deň v týždni, keď si ju zvlášť uctievame (ako napr. v rímskom obrade, kde je jej venovaná sobota), pretože Cirkev si ju vo svojich bohoslužbách uctieva každý deň. Tri dni v týždni, t.j. v stredu, piatok a nedeľu si osobitným spôsobom uctievame Prečistú Pannu Máriu, a to v súvislosti so spásnym dielom Ježiša Krista – jeho utrpením, smrťou a vzkriesením Ježiša Krista, do ktorého bola aj ona zapojená.

Mäsopôstna sobota

Okrem tejto sobotňajšej spomienky na svätých, ktorí zosnuli, máme v našom cirkevnom roku niektoré soboty, počas ktorých sú cirkevné bohoslužby venované modlitbám a spomienky na mŕtvych. Tieto soboty nazývame zádušné. Patrí medzi ne sobota pred nedeľou Mäsopôstnou, druhá, tretia a štvrtá sobota Veľkého pôstu a sobota pre Zostúpením Svätého Ducha.

Nedeľa Mäsopôstna nám pripomína deň posledného (strašného) súdu. A preto v sobotu pred touto nedeľou sa modlíme „za všetkých od vekov zomrelých kresťanov“, teda za všetkých tých, ktorí hocikedy a hocikde zomreli alebo zahynuli a za ktorých sa možno nikto nikdy nemodlí, aby sa mohli postaviť na poslednom súde po pravici večného sudcu.

Druhá, tretia a štvrtá sobota Veľkého pôstu

Veľký pôst je nielen časom pôstu a pokánia, ale aj modlitieb za mŕtvych. Za týmto účelom boli tri soboty v pôste určené zosnulým. V dávnych časoch sa Veľkom pôste slúžila božská liturgia len v sobotu a v nedeľu. V ostatné dni sa slúžila Liturgia vopred posvätených darov. Aby teda zomrelí nezostali bez milostí a zásluh sv. liturgie, boli soboty v pôste venované osobitnej spomienku za mŕtvych.

Sobota pred Zostúpením Svätého Ducha

Zostúpenie Svätého Ducha na päťdesiaty deň po vzkriesení bolo zavŕšením diela vykúpenia ľudského rodu. Preto Cirkev  túžiac, aby aj mŕtvi mali účasť na milostiach vykúpenia, spomína v túto sobotu všetkých od vekov zosnulých kresťanov. Studitský mníšsky typikon, spísaný okolo r. 980 v studitskom monstieri v Konštantínopole, uvádza, že na mäsopôstnu a zelenú sobotu (deň pred Zostúpením Svätého Ducha), vychádzali všetci mnísi na cintorín, aby sa tam pomodlili sa za zomrelých mníchov.

Počas zádušných sobôt sa slúži v chrámoch po božskej liturgii panychýda, pri ktorej sa čítajú mená zosnulých z farnosti (tzv. hramoty).

Podľa Катрій Ю.: Пізнай свій обряд. – Видавництво Отців Василіян, 2004 preložil a upravil Stanislav Gábor