11. mája 2025
ŠTVRTÁ NEDEĽA PO PASCHE – O PORAZENOM
Svätý hieromučeník Mókios.
Svätí apoštolom rovní Cyril a Metod, učitelia Slovanov – polyelejný sviatok s bdením.
Odchod do večnosti nášho otca bl. Vasiľa Hopla, prešovského svätiaceho biskupa († 1976) – polyelejný sviatok s bdením.
Apoštol: Sk 9, 32 – 42
Evanjelium: Jn 5, 1 – 15)
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána (Jn 5, 1 – 15)
Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých.
Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“ Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.
No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: »Vezmi si lôžko a choď!«“ Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: »Vezmi a choď?«“ Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil.
Christos voskrese! Voistinu voskrese!
„Ak máš takých priateľov, nepotrebuješ nepriateľov (ang. enemies)!“ V ére internetu toto staré vyjadrenie bolo nahradené novým termínom: „frenemy“ – priateľ, ktorý je zároveň nepriateľom alebo ti škodí. Ochrnutý musel vedieť, čo robí, keď sa vrátil k svojim vyšetrovateľom, aby identifikoval Ježiša. Dnešné evanjelium pokračuje slovami: „Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.“
Pred svätým prijímaním sa modlíme: „Ani ti nedám bozk ako Judáš.“ Modlíme sa však aj: „Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.“ Priznávame, že hoci sme sa rozhodli nikdy nezradiť nášho Pána jeho nepriateľom, spôsobmi, ktoré si potom vyžadujú spoveď, zrádzame náš vzťah s ním tým, že hrešíme. Ako si máme viac uvedomiť svoje slepé miesta?
Všimnite si, ako konkrétne Ježiš venuje pozornosť ochrnutému. Spomedzi „množstva chorých“ sa Ježiš sústredil na „istého človeka, chorého už tridsaťosem rokov“. Ježiš sa ho pýta: „Chceš ozdravieť?“ Dozvedáme sa, že tento človek nemá nikoho, kto by mu pomohol. Potom Ježiš hľadá tohto človeka, aby ho duchovne usmernil, ako to nemohol urobiť, keď ho uzdravoval telesne, a zároveň sa vyhol tomu, aby ho niekto spoznal.
Všimnite si však, aký neosobný je postoj farizejov k ochrnutému – nezaujímajú sa o to, kto je alebo prečo robí to, čo robí, len ho pokarhajú a pripomenú mu, že je sobota a to, čo robí, je nezákonné. Keď mu položili otázku, nebola o tom, kto ho uzdravil, ale o tom, kto mu povedal, aby niesol svoje lôžko.
Je to viac než len pripomienka, aby sme sa pozerali, počúvali a učili sa namiesto toho, aby sme robili unáhlené závery a odsudzovali; je to výzva k ochote voči druhým prostredníctvom Krista, ktorý nás k tomu vedie.
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor
