19. november 2025:
Svätý prorok Abdiáš. Svätý mučeník Barlaam
Pôst pred Narodením – Filipovka
Dobrovoľne aliturgický deň.
Apoštol: 281. začalo (1 Tim 1, 18–20; 2, 8–15) = radové čítanie 24. (26.) týždňa po 50.
Evanjelium: Lk 78. začalo (15, 1 – 10) = radové čítanie 24. (26.) týždňa po 50.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša (Lk 15, 1 – 10)
V tom čase sa približovali k Ježišovi všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.ʻ Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.ʻ Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“
Sláva Isusu Christu! Sláva vo viky!
Nachádzame tu dve podobenstvá, v ktorých počujúvame o radosti, ktorá prichádza po tom, čo sa našlo to, čo bolo stratené.
Ježiš rozpráva podobenstvo o stratenej ovci. Ak sa stratí čo i len jedna ovca zo sto, pastier ju ide hľadať. Keď ju nájde, prinesie ju späť do bezpečia na svojich pleciach a raduje sa so svojimi priateľmi a susedmi. Ježiš rozpráva aj podobenstvo o stratenej minci. Žena, ktorá stratí striebornú mincu, podstúpi všetky ťažkosti, zapáli lampu, zametie dom a hľadá, kým mincu nenájde. Keď ju nájde, oslavuje so svojimi priateľmi a susedmi.
Ježiš učil tieto podobenstvá v reakcii na farizejov a zákonníkov, ktorí sa sťažovali, že mýtnici a hriešnici sa k nemu približujú a jedia s ním. Spoločnosť takýchto „odsúdeniahodných“ ľudí mala byť považovaná za „znečistenie“ Ježiša, ale Ježiš ich všetkých prijal. Títo mýtnici a hriešnici prišli k Ježišovi, aby počuli jeho posolstvo, a on ich neodohnal.
V oboch podobenstvách vidíme, že Boh hľadá to, čo je stratené. Boh nás nehľadal tým, že poslal nejakého vyslanca. Boh vzal na seba telo a prebýval medzi nami. Podobne ako žena, ktorá zapáli lampu, aby našla svoju striebornú mincu, Ježiš, Svetlo sveta, osvecuje svet, aby sme mohli byť nájdení. V raji Boh volá na Adama a pýta sa ho: „Kde si?“ (Gn 3, 9). Samozrejme, Boh vedel, kde sa Adam fyzicky nachádza. Napriek tomu, že vie, kde sme, Boh nás hľadá. Nenúti sa nám, ale pozýva nás, aby sme sa k nemu priblížili a počúvali ho, tak ako Ježiš privítal mýtnikov a hriešnikov.
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor
