30. marec 2025
Štvrtá nedeľa Veľkého pôstu (Štyridsiatnice) – pamiatka nášho prepodobného otca Jána, autora spisu Rebrík božského výstupu
28. deň Veľkého pôstu (Štyridsiatnice).
Hebr 6, 13 – 20) (= z radovej nedele), a Ef 5, 8b – 19 (= svätému Jánovi)
Mk 9, 17 – 31 (= z radovej nedele), a Mt 4,25 – 5,12a (= svätému Jánovi)
Čítanie z Listu Hebrejom 6 , 13 – 20
Lebo keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami: „Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.“ A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie. Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu. A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.
Sláva Isusu Christu!
Povzbudenie má v našom živote veľký význam. Nič nám nevezme vietor z plachiet tak ako pocit, že naše úsilie je márne; nádej, že naše úsilie bude úspešné, obnovuje našu vôľu vytrvať. Sila nádeje spočíva v tom, nakoľko je spoľahlivá.
Boh chce, aby sme boli povzbudení. „Zasiahol“ do nášho smrteľného života tak, aby „sme mali silné povzbudenie“. Urobil dve veci. Po prvé, uzavrel zmluvu s naším otcom vo viere –Abrahámom, že „v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme“ (Gn 22, 18). Zmluva je vzťah ustanovený prísahou. „Budeš sa báť Pána, svojho Boha… a len v jeho mene budeš prisahať“ (Dt 6, 13). Na rozdiel od nás, „keďže nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal“, druhú vec, čo urobil, „prisahal na seba samého“. Naša večná nádej spočíva v spoľahlivosti toho, kto ju zaručuje, a tým je Boh.
Je to prisľúbenie, ktoré je neotrasiteľné. Naša účasť na tomto prisľúbení však nie je automatická: „Tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie“. Tak ako my. Preto je naše povzbudenie pre Boha také dôležité. Chce, aby sme vedeli, že naša vytrvalosť stojí za každú námahu. Nakoniec sa vyplatí to, čo zaručuje on. S takouto istotou môžeme s dôverou ďalej pokračovať, zakotvení, a spájať sa znovu a znovu s Ježišom, ktorý prešiel tam, kam my ideme. Toto všetko je uvedené ako dôvod veršov, ktoré predchádzajú tomuto čítaniu:
„Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca, aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo vierou a vytrvalosťou sú dedičmi prisľúbení.“
Zdroj: Daily Scripture Readings and Reflections. Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics, Canada
Preklad: Stanislav Gábor
