4. máj 2025
Tretia nedeľa po Pasche – O myronosičkách
Svätá mučenica Pelágia
Apoštol Sk 6,1 – 7
Evanjelium Mk 15, 43 – 16,8
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka (Mk 15, 43 – 16,8)
V tom čase prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili.
Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: »Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.«“ Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.
Christos voskrese! Voistinu voskrese!
Postavy hýbu dejom. To, čo robíme, vychádza z toho a odhaľuje to, kým sme. Naše neustále duchovné pretváranie vychádza z toho, čo sme urobili alebo neurobili. Následne sa otvárame milosti a robíme pokánie. Postupom času spolupracujeme s Bohom čoraz hlbšie vo svojom vnútri a premieňame sa na jeho podobu. Tým sa odhaľuje nielen náš charakter, ale aj Boží obraz.
Niekoľko postáv, ktoré sa zišli pri smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša, hýbe udalosťami dejín spásy. Jozef z Arimatey sa nakoniec „osmelil“. Ako „významný člen rady“, ktorá zosnovala udalosti vedúce k Ježišovej smrti, sa namiesto toho rozhodol, že mu zaistí dôstojný pohreb, ba aj s náležitou poctou. Skutočnosť, že „hľadal Božie kráľovstvo“, odhaľuje Božie predchádzajúce dielo milosti v jeho živote, ktoré ho viedlo k tomuto rozhodnutiu.
Ježišov hlavný „skalný“ učeník, Peter, sa rozhodol inak. V danej chvíli ešte stále trpel mukami z toho, že zradil Krista. Boh zjavuje svoju vernú lásku tým, že prostredníctvom anjela v hrobe posiela [učeníkom a] konkrétne Petrovi správu o zmŕtvychvstalom Ježišovi.
Kľúčovou postavou [okrem Jozefa z Arimatey a Petra] je Mária Magdaléna. Bola to ona, kto bol medzi tými, ktorí boli svedkami Ježišovho pohrebu, aj medzi tými, ktorí boli svedkami jeho vzkriesenia. Nasledovala Krista v bolesti; s láskou ho sprevádzala až do pohrebu. „Prekvapená“ správou o jeho vzkriesení, aj ona bola na okamih „vystrašená“. Ale bola poverená odovzdať posolstvo nádeje, že to, čo Ježiš predtým povedal, stále platí a že pôjde pred svojimi učeníkmi a oni ho uvidia.
Keď zvážime svoje vlastné rozhodnutia, môžeme sa stotožniť s pocitmi každej z týchto postáv. Božia charakteristická milujúca láska je konštantou v ich životoch, ako aj v našich.
Zdroj: 2025 Royal Doors – English Language Resources for Ukrainian Greek Catholics (Canada)
Preklad: Stanislav Gábor
