Prinášame oficiálny životopis publikovaný pri príležitosti konkláve Tlačovým strediskom Svätého stolca.
Novozvolený pápež František, doteraz kardinál Jorge Mario Bergoglio, SJ, arcibiskup Buenos Aires (Argentína), zároveň ordinár pre veriacich východného obradu žijúcich v Argentíne, ktorí nemajú ordinára vlastného obradu, sa narodil v Buenos Aires 17. decembra 1936.
Vyštudoval za chemického inžiniera, ale potom sa rozhodol pre kňazstvo a vstúpil do seminára vo Villa Devoto. 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej (jezuiti) a študoval humanitné vedy v Čile; v r. 1963 po návrate do Buenos Aires bol promovaný v odbore filozofia na Filozofickej fakulte San Miguel.
V rokoch 1964-65 vyučoval literatúru a psychológiu v kolégiu Immacolata v Sante Fe a v r. 1966 vyučoval tie isté predmety v kolégiu Najsv. Spasiteľa v Buenos Aires.
Od roku 1967 do roku 1970 študoval teológiu v kňazskom seminári sv. Jozefa v San Miguel a bol promovaný.
13. decembra 1969 bol vysvätený za kňaza, ako 33 ročný.
V 1970-1971 absolvoval tretiu probáciu (podľa rehoľnej formácie jezuitov -pozn. prekl.) v Alcalá de Henares v Španielsku a 22. apríla 1973 zložil doživotné sľuby.
Pôsobil ako magister novicov (1972-1973), profesor na Teologickej fakulte, provinciálny konzultor rektor jezuitského kolégia. 31. júla 1973 bol zvolený za provinciála argentínskej provincie jezuitov, a tento úrad vykonával šesť rokov.
V rokoch 1980 až 1986 bol rektorom jezuitského kolégia, rektorom Teologickej a filozofickej fakulty a farárom vo farnosti Patriarca di San José v diecéze San Miguel.
V marci 1986 odišiel do Nemecka, aby tam dokončil svoju doktorskú prácu; predstavení ho určili do kolégia Najsv. Spasiteľa, odkiaľ potom prešiel do jezuitského chrámu v meste Cordoba, kde pôsobil ako špirituál a spovedník.
20. mája 1992 ho Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. 27. júna toho istého roku prijal v katedrále v Buenos Aires biskupskú konsekráciu z rúk kardinála Antonia Quarrciniho; spolusvätiľmi boli apoštolský nuncius Mons. Ubaldo Calabresi a biskup diecézy Mercedes-Luján, Mons. Emilio Ogñénovich.
3. júna 1997 bol menovaný za arcibiskupa-koadjútora pre Buenos Aires a 28. februára 1998, po smrti kardinála Quarraciniho, sa stal arcibiskupom Buenos Aires.
Je autorom viacerých kníh: «Meditaciones para religiosos» – Meditácie pre (1982), «Reflexiones sobre la vida apostólica» (1986) e «Reflexiones de esperanza» (1992).
Je ordinárom pre veriacich východného obradu žijúcich v Argentíne, ktorí nemajú ordinára vlastného obradu. Je veľkým kancelárom Katolíckej univerzity v Argentíne.
Bol generálnym relátorom na 10. riadnom generálnom zhromaždení Biskupskej synody v októbri 2001.
Od novembra 2005 do novembra 2011 bol predsedom Konferencie biskupov Argentíny.
Ján Pavol II. ho vymenoval a kreoval za kardinála v konzistóriu 21. februára 2001 a jeho titulárny chrám je sv. Róberta Bellarmina.
Bol členom viacerých vatikánskych dikastérií:
• Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Kongregácie pre klerikov, Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.
• Pápežskej rady pre rodinu.
• Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku.
Zdroj: www.vatican.va
