Pán života a smrti si 11. augusta vo večerných hodinách vo fakultnej nemocnici v Trenčíne povolal gréckokatolíckeho kňaza Jána Fedáka. Zomrel zaopatrený sviatosťami v 76. roku života a v 12. roku kňazstva. Večná mu pamiatka!
Zádušnú svätú liturgiu a pohrebné obrady bude v slovenskom jazyku sláviť vladyka Milan Chautur, košický eparchiálny biskup, a vladyka Milan Lach SJ, pomocný prešovský biskup, v piatok 14. augusta 2015 o 09:00 hod. v Chráme Matky Ustavičnej Pomoci v Snine. Telesné pozostatky zosnulého budú po skončení pohrebných obradov prevezené a uložené na cintoríne v Zemplínskych Hámroch.
Otec Ján Fedák sa narodil 17. októbra 1938 v Užhorode v rodine Mikuláša a Magdalény rod. Schösselovej ako mladší z dvoch synov. Pred násilným pripojením Podkarpatskej Rusi k Sovietskemu Zväzu sa rodina usadila v Humennom vo vtedajšom Československu. Po ukončení gymnázia pracoval ako učiteľ v Pavlovciach nad Uhom, kde si počas učenia doplnil aj svoje pedagogické vzdelanie. Sviatostné manželstvo prijal 3. marca 1962 s Alžbetou rod. Kočanovou. Pán im požehnal päť detí synov Antona a Petra a dcéry Joanu, Agátu a Luciu. Neskôr sa kvôli učiteľskému povolaniu viackrát sťahovali. Žili a pôsobili v Tovarnom, v Stakčíne, v Zemplínskych Hámroch. Po niekoľkých rokoch sa za trest, že spolu s rodinou navštevoval chrám, museli presťahovať do Dlhého nad Cirochou.
Otec Ján sa po obnovení činnosti Gréckokatolíckej cirkvi prihlásil v roku 1969 na tajné štúdium teológie v Bratislave, ktoré však štátna bezpečnosť odhalila a túto činnosť prerušila.
Na základnej škole v Zemplínskych Hámroch pôsobil vo funkcii zástupcu riaditeľa školy, ale kvôli tomu, že odmietol vstúpiť do komunistickej strany bol z tejto funkcie odvolaný. Predchádzalo tomu prehováranie a dokonca vydieranie, otec Ján však túto ponuku rezolútne odmietol. Po týchto okolnostiach sa spolu s manželkou rozhodli k odchodu z učiteľstva a odsťahovali sa za prácou do Železnej Rudy v Českej republike, kde pracovali v rokoch 1985 až 1989.
Po nežnej revolúcii sa vrátili späť do Zemplínskych Hámrov, kde otcovi Jánovi znova ponúkli miesto učiteľa. Neskôr pôsobil ako učiteľ v Zboji a nakoniec v Belej nad Cirochou.
Svoju túžbu po kňazstve a neuskutočnené teologické štúdium začal otec Ján napĺňať od roku 1993 na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte v Prešove, ktorú ukončil v roku 1998. Na kňaza nebol vysvätený hneď, ale až v roku 2003 vladykom Milanom Šašikom, gréckokatolíckym eparchom v Užhorode. Postriženije prijal v Prešove z rúk vladyku Jána Babjaka SJ, diakonské svätenie mu udelil vladyka Milan Šašik v Košiciach a následne v Sobranciach aj kňazskú vysviacku 19. júla 2003.
Po vysviacke začal pôsobiť na Ukrajine vo farnosti Lecovica a neskôr vo farnosti Čenadijevo, kde aj ukončil v roku 2009 svoje pastoračné pôsobenie. Po návrate na Slovensko bol ustanovený za správcu farnosti Topoľa. Svoje pôsobenie tam ukončil v roku 2014, a odišiel na zaslúžený odpočinok.
Otec Ján bol hudobne nadaný, hral na akordeóne, rad spieval. Počas svojho pôsobenia vo farnostiach sa snažil o oživenie liturgického spevu. Rád maľoval a mal rád prácu s drevom. Všetky práce na dome a okolo domu si v podstate robil sám. Bol príkladom v modlitbe, rád čítal Božie slovo, viedol veriacich k živému vzťahu s Kristom, lebo sám si uvedomoval aká zložitá bola jeho cesta ku kňazstvu.
Pred mesiacom absolvoval operáciu, po ktorej mu následne diagnostikovali aj nádorové ochorenie, ktorému vo veľmi krátkom čase aj podľahol.
Zdroj: Informačné stredisko Prešovskej archieparchie
