Mt zač. 33. (9, 27 – 35)
V súvislosti s vrcholiacimi majstrovstvami sveta vo futbale sme mnohí zachytili aj jednu kurióznu správu. V nemeckom Oberhausene vraj majú chobotnicu, ktorá úspešne „predpovedá“ výsledky zápasov. Jednoducho pred ňu postavia dve nádoby s potravou s dvoma vlajkami mužstiev, ktoré majú hrať zápas a podľa toho, z ktorej nádoby si chobotnica potravu vyberie, to mužstvo vraj potom aj zvíťazí. A bolo zaujímavé sledovať, že pokiaľ chobotnica „prorokovala“ v prospech nemeckého mužstva, bola veľmi obľúbená. Ale keď „tipovala“ proti a ten typ jej aj vyšiel, tak nálada Nemcov sa obrátila proti nej. Jednoducho ich sklamala.
Táto kuriózna správa ma priviedla k známej téme: Sklamanie. Zažívame ho vtedy, keď niečo alebo niekto nie je podľa mojich predstáv. A platí to aj v duchovnej oblasti. V evanjeliu Siedmej nedele po Päťdesiatnici sme počuli, že keď Pán Ježiš uzdravil dvoch slepcov a nemého človeka, ľudia žasli. Ale bola tam aj iná reakcia. Bolo to svojské vysvetlenie farizejov: Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov (Mt 9, 34). Nebola táto veta znakom sklamania, že Ježiš Kristus nie je podľa ich predstáv? Že si napr. od nich nepýta dovolenie, aby vôbec mohol urobiť nejaký zázrak? Farizeji boli sklamaní z Ježiša Krista, lebo nebol taký, akého si ho predstavovali, akého ho chceli mať. Lenže tiež dobre vieme, že podobne ani apoštoli neboli výnimkou. Smrť ich majstra určite nebola podľa ich predstáv.
Aj dnes sme svedkami toho, že aktívni kresťania sú sklamaní z Boha. Lebo im nesplnil to, čo od neho čakali. Sú naňho doslova nahnevaní, zranení. Pred časom sa mi do rúk dostala kniha presne s týmto názvom – Sklamanie z Boha. Autor Yancey Philips v nej opisuje životné príbehy ľudí, ktorí prestali žiť svoje kresťanstvo práve kvôli tomuto sklamaniu. Lebo videli obrovský rozdiel medzi tým, čo od svojej kresťanskej viery očakávali a tým, čo v skutočnosti zažívali. Kresťanské knihy, kázne či osobné svedectvá sľubujú víťazstvá a úspechy – ohromujúce dôkazy Božieho pôsobenia v živote. Ak sa potom v mojom živote takéto dôkazy neprejavujú, cítim sa podvedený. Prežívam rozčarovanie, lebo sa mi nesplnili moje očakávania. Čo teda môžem od Boha očakávať?
Pozrime sa do Božieho slova. Keď Pán Ježiš pozýva k nasledovaniu, keď hovorí o živote s Ním, nikdy nehovorí o bezproblémovom živote. Tých, ktorí si to mysleli, a ktorých sklamal svojimi rečami, či už o jedení svojho tela a pití svojej krvi alebo o zanechaní všetkého, tých nechal ísť svojou cestou. Všimli ste si, že Ježiš sa za nikým nerozbehol, nekľakol si a nepovedal: „Prosím ťa, rozmysli si to. Tak veľmi mi záleží na tom, aby si si to rozmyslel. Zľavím z týchto požiadaviek. Nejako sa dohodneme. Si mi dôležitejší ako tieto požiadavky. Veď predsa láska je nad zákon. Len sa vráť!“ Za nikým sa takto nevybral. Preto otázka znie: Koho vlastne nasledujem? Sú niektorí, ktorí chcú nasledovať seba a svoje plány. A potom prichádza sklamanie. Mnohí poznáme verš 37. žalmu: „Hľadaj radosť v Pánovi, dá ti, za čím túži tvoje srdce“ (Ž 37, 4). Niektorí sme náchylní preskočiť prvú časť verša a vidieť len tú druhú. „…dá ti, za čím túži tvoje srdce.“ Ale zabúdame čítať: „Hľadaj radosť v Pánovi“. Iba keď budem poznať Pána a budem sa tešiť, z čoho sa On teší, dá mi, za čím túži moje srdce. Alebo budem nasledovať Boha len tak na polovicu, keď to je pre mňa výhodné. Lenže potom príde automaticky to, čo prísť musí: sklamanie.
Čo je teda recept proti sklamaniu z Boha? Alebo presnejšie povedané, proti sklamaniu z mojej predstavy o Bohu? Dal by sa zhrnúť do výrazu: chodiť s Bohom. V Starom zákone, v knihe proroka Micheáša čítame: „Oznámili ti, človeče, čo je dobré a čo žiada Pán od teba: iba zachovávať právo, milovať milosrdenstvo a pokorne chodiť so svojím Bohom.“ (Mich 6, 8). A to znamená, že aj keď sa niekedy sklamem a niečo nepôjde podľa mňa, je dôležité, aby som neodchádzal, aby som ďalej chodil s Bohom a v pokore si priznal, že to moje sklamanie je len dôsledok toho, že Ho ešte málo poznám, že ešte málo vidím to, že Boh je láska. A práve táto láska niekedy len dovolí, aby sa tie moje vzdušné zámky zrútili, aby som konečne začal stavať „dom na skutočnej skale“.
-rc-
