Svätý hieromučeník Ignác Bohonositeľ.
Jeho meno má latinský pôvod a znamená „ohnivý“.
Svätý Ignác stojí v zozname biskupov Antiochie v poradí tretí, po Euodiovi a Petrovi. Za cisára Trajána ho spolu s viacerými spoločníkmi priviedli spútaných do Ríma. Tu ho čakalo usmrtenie divými zvermi. Počas cesty cez Malú Áziu a Macedónsko ho navštívili predstavení cirkevných obcí. Mučeníckou smrťou vo Flaviánovom Amfiteátri v Ríme, neskôr nazývanom Kolosseum, sa pravdepodobne splnilo jeho úprimné prianie. Smrť podstúpil najneskôr v roku 117.
Nadšený svätým zápalom, charizmaticky nadaný Ignác sa prezentuje vo svojich siedmich listoch. Vo štvrtom storočí došlo k interpolácii a ich rozmnoženiu o ďalších šesť.
Jeho rétorický, niekedy prehnaný, ale osobný štýl, sa opiera o azianizmus a stoicko-cynický prednes.
Ignác je jedným z najskorších svedkov monarchistického zloženia cirkevného spoločenstva. Od Boha cez Ježiša mocou vybavený biskup je autentickým ohlasovateľom náuky, správcom sviatostí, vedúcim cirkevného spoločenstva v sociálnych a materiálnych záležitostiach. Pomáha mu – jemu podriadené – kolégium presbyterov a diakonov.
Cirkevnému spoločenstvu v Ríme Ignác pripisoval prednosť vo viere a láske. Očakával od neho dohľad nad osiroteným cirkevným spoločenstvom v Antiochii.
Celku všetkých cirkevných spoločenstiev po prvýkrát dáva meno „Katolícka cirkev“.
V obrane proti Doketizmu, zdôraznil Jánovou terminológiou skutočné vtelenie sa pre-existujúceho Božieho Slova, ktoré sa uskutočnilo panensky cez Máriu a spásu skrze smrť na kríži a vzkriesenie tela. Idiomatická komunikácia je Ignácovi vlastná.
Z tejto Kristológie získava povahu skutočná prítomnosť a charakter eucharistickej obety. V etike Ignác nasleduje Pavla. Úlohou Ježišových učeníkov je napodobovanie Ježišovho utrpenia. Viera a láska sú základnými smermi ako aj spojenie v jednote a Božie vlastníctvo. Všetko ostatné, čo patrí k spravodlivosti, nasleduje za nimi.
(Svätý Filogonius, antiochijský biskup)
Jeho meno má grécky pôvod a neznámy význam.
Antiochijský biskup Filogonius, bol pred zvolením za biskupa právnikom. Pre jeho výrečnosť a nepodplatiteľnosť si ho veľmi vážili. Na biskupský stolec ho povýšili v roku 318. Ján Zlatoústy chváli biskupa Filogonia v jednej z rečí počas jeho sviatku, okrem čistoty obrátenia aj jeho horlivosť a múdrosť pri spravovaní svojho úradu. Ján Zlatoústy to dokazuje prosperujúcim stavom antiochijskej cirkvi pod jeho vedením a prirovnáva ju k dobre spravovanej vinici.
Počas prenasledovania kresťanov za cisárov Maximiána a Licínia, Filogonius vystúpil ako vyznávač Krista a neskôr až do konca svojho života obraňoval Ježišovo skutočné božstvo pred ariánmi.
Pre Krista sa zriekol všetkej závislosti na pozemských veciach a sám Árius ho radil k jednému z hlavných protivníkov.
Antiochijský biskup Filogonius zomrel v 5. roku svojej biskupskej služby v roku 323.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol
