Napísal 24. júna 2019

Narodenie úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána. (Náš prepodobný otec Ivan Pustovník, Svätý hieromučeník Niketas z Remesiany)

24. 6. Narodenie úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána

(Náš prepodobný otec Ivan Pustovník)

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“.

O Ivanovom rodisku existuje celý rad hypotéz. V legendách býva označovaný ako „kráľovič charvátsky“, čo zvádza zaradiť ho k juhoslovanským Chorvátom, alebo k Lužickými Chorvátom, ktorí v 9. a 10. storočí  obývali podhorie Krkonôš. Ako najpravdepodobnejšia  Ivanova domovina sa zdá byť územie medzi dolným tokom Labe a Lübeckou zátokou, kde žil kmeň Obodritov. Ich kráľ Gestimulus padol v roku 844 pri ťažení na Ľudovíta Nemca a jeho syna Ivana ako zajatca poslali do korvejského kláštora v Sasku. Ivan potom zrejme prijal priezvisko „korvejský“, ktorého skomolením vznikol prívlastok „korvatský“ a „charvátsky“.

Ivan neskôr kláštor opustil a odišiel ako misionár do Čiech, ktoré boli vtedy prevažne pohanské. Usadil sa v jaskyni, ktorá sa stala jeho pustovňou. Ivanov príchod posilnil proces pokresťančovania Čiech.

Na mieste Ivanovej pustovne vybudoval knieža Bořivoj kaplnku Jána Krstiteľa. Keď daroval v roku 1033 Břetislav I. kaplnku benediktínom, vybudovali tu kláštor svätého Jána.

K najväčšiemu rozkvetu kultu svätého Ivana došlo na prelome 16. a 17. storočia po vybudovaní nového barokového kláštorného komplexu. V 19. stor., počas národného obrodenia v Čechách, sa púte  k dnešnému svätcovi (na sviatok sv. Jána Krstiteľa – 24. júna) stali vlasteneckými slávnosťami.

 

(Svätý hieromučeník Niketas z Remesiany)

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“.

Svätý Niketas bol biskupom  v Remesiane pri Naissus, dnešnom srbskom meste Niš. Biskupom dnešnej srbskej Belej Palanky bol v rokoch 366 alebo 377 až 414.

Niketas dvakrát cestoval do Talianska, kde bol hosťom u svojho priateľa Paulína z Noly. Ten mu venoval dve poémy, v ktorých chváli jeho apoštolskú a pastorálnu aktivitu v Dácii a u ariánskych a pohanských Gótov. Gennadius Niketasovi zasa adresoval zbierku určenú katechumenom. Zo šiestich kníh sa zachovali iba tri.

Biskup Niketas prednášal ľudu pravdy viery v jednoduchom a zrozumiteľnom štýle. Obhajuje nicejské vyznanie viery, homouzios a Božstvo Svätého Ducha proti Macedónčanom.

Nikeforov komentár k Vyznaniu viery, pri ktorom sa inšpiroval katechézami Cyrila Jeruzalemského, je dôležitý pre históriu Vyznania viery. V texte po prvýkrát, zrejme inšpirovaný  východnou cirkvou, spomína v komentovanom vyznaní viery termín „spoločenstvo svätých“. Podľa Paulína z Noly je Nikefor autorom liturgických spevov a hymnov. Magnifikat pripísal svätej Alžbete.

 

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.katyd.cz, LThK spracoval Ján Sabol

Kategória: Východní svätci