Predpokladám, že väčšina z vás má doma počítač. A keď ste zvažovali kúpu tejto pomôcky, možno sa medzi Vami a predajcom odohral dialóg, v ktorom Vám položil otázku: „A načo ho chcete používať? Čo bude tou hlavnou činnosťou, ktorú na ňom budete robiť? Lebo zbytočne Vám tam dám program, ktorým budete riadiť vesmírne lety a Vy na ňom budete len písať. Chcete ten počítač používať na hry, na filmy, na písanie?“ Jednoducho tá otázka predajcu je dôležitá: „Načo ti to bude?“
Môžeme povedať, že aj dnes sme boli svedkami podobného dialógu, ktorý sa odohral medzi Kristom a samaritánkou. Kristus povedal tejto žene, že má pre ňu dar a keby ona o tom vedela, prosila by ho o tento dar. Určite mnohí viete, že Židia pri paschálnej večeri robili obrad, aby zapojili do diania aj deti. Bolo to hľadanie tzv. afikomanu. Ide o kúsok chleba, ktorý sa schoval a deti mali za úlohu nájsť ho. A tomu, kto ho našiel, predsedajúci povedal: „Zanedlho dostaneš dar.“ A nepísaným pravidlom bolo, že v priebehu jedného mesiaca mal ten šťastný nálezca dostať onen prisľúbený dar. A to je približne to isté. Po vzkriesení Kristus povie apoštolom: „Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil.“ (porov. Lk 24, 49) To je zavŕšenie Paschy. To je ten dar za to, že ste našli ten poklad. Dar, za to, že ste objavili a prijali tajomstvo Vzkriesenia. A čo (kto) je tým darom? Tým darom je Svätý Duch. Päťdesiat dní po Veľkej noci splní Boh toto prisľúbenie.
A dnes, keď sa Kristus rozpráva so samaritánkou, hovorí tiež o tomto dare. Lebo v tomto príbehu nejde o ekonomickú debatu o vode, kde ten, kto má prístup k vode má moc. Ježiš Kristus tu hovorí o dare večného života, ktorým je Svätý Duch. Odpoveď samaritánky je jednoznačná: „Chcem tento dar!“ (porov. Jn 4, 15) A potom príde zásadná otázka: „A na čo ho budeš používať? Na čo ti bude tento dar?“ To je otázka, ktorú Boh dnes kladie nám všetkým. Keď čítame o udalostiach v Skutkoch apoštolov alebo príbehy svätých o mocných prejavoch Svätého Ducha, možno rojčíme a túžime tiež po týchto daroch. Vidieť do duše iného človeka, prorokovať, uzdravovať… Otázka je teda jasná. Mám 10, 30, 50 alebo 80 rokov. Čo so mnou urobilo to množstvo svätých prijímaní, spovedí, svätých liturgií, Božieho slova…? O to viac možno sekírujem napr. svojho manžela za to, že nechodí do chrámu. Každá púť, účasť na sv. liturgii alebo inom náboženskom úkone nám akoby dávala právomoc moralizovať všetkých okolo seba. Do istej miery si uzurpujeme právo narábať s darom Svätého Ducha podľa svojich predstáv. Robí nás ale prijímanie týchto darov pokornejšími, láskavejšími, milosrdnejšími?
Preto Pán Ježiš pokračuje rozhovor so samaritánkou výzvou: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem.“ (Jn 4, 16) Ona odpovie: „Nemám muža.“ Podľa tejto odpovede vidíme jednu dôležitú skutočnosť. Táto žena je pokorná. Priznáva svoju nepriaznivú situáciu. Je veľmi náročné žiadať od človeka pokoru. Dnes mnohí ľudia povedia, že žijú v harmonickom a šťastnom manželstve. Vôbec im neprekáža, že žijú bez sviatosti manželstva. Podľa mnohých je to, čo hovorí Cirkev nemoderné a zbytočné. Nevidíme, že Boh používa svoju Cirkev na to, aby preskúšal moju pokoru? Doslova módnym trendom sa stal životný štýl podľa motta: Boh áno, Cirkev nie! Lenže Pán Ježiš povie jasne: „Kto vás počúva, mňa počúva.“ Boh ustanovil Cirkev nato, aby hovorila v Jeho mene. A toto odmietajú aj mnohí „kresťania.“ Tu je odpoveď na otázku, prečo nezažívame silu a prejavy Svätého Ducha. Nie sme pokorní. Prvým ovocím zostúpenia Svätého Ducha bola kázeň svätého apoštola Petra, po ktorej sa poslucháči plní bolesti pýtali, čo majú robiť. Peter im dáva jasnú odpoveď: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.“ (Sk 2, 38) My pokrstení sme, ale zostáva nám robiť pokánie, ak chceme dar Svätého Ducha. Lebo tento dar nie je určený len pre svätého Bazila, svätú Terezku alebo blahoslaveného biskupa Gojdiča. Dar Svätého Ducha je pre každého z nás. Ak nemáme tento dar, koho predstavujeme? V čítaní so Skutkov apoštolov sme počuli, že v Antiochii učeníkov po prvý krát nazvali kresťanmi (porov. Sk 11, 26). Podľa koho ich tak nazvali? Predsa podľa Ježiša Krista. Ten muž, tá žena sa podobali na Ježiša Krista. A túto podobnosť vytvoril Svätý Duch. Bez pokory a obrátenia niet Svätého Ducha. Sledujeme rôzne filozofické, teologické diskusie na vysokej úrovni. Ale ak požadujme od niekoho pokoru v konkrétnej veci, hneď má naporúdzi množstvo argumentov, prečo to tak nemôže urobiť. Chýba nám pokora. V Liste Filipanom o Kristovi čítame, že sa stal poslušným až na smrť (porov. Flp 2, 8). Táto poslušnosť nám chýba.
Samaritánka prejavila pokoru, keď Kristovi povedala: Nemám muža. Preto mohla prijať dar Svätého Ducha a my preto o nej v tropári spievame: „…a stala sa slávnou naveky.“ Lebo na čo ona použila tento dar? Hneď ho odovzdávala druhým. Hneď išla do dediny povedať ostatným, že stretla mesiáša.
Dobre, bratia a sestry, vráťme sa na začiatok a dotiahnime ten príklad ad absurdum, aby nám táto situácia a požiadavka zarezonovala ešte viac. Predstavte si, že ste počítačový expert a prídete k starej mame a na stole uvidíte najnovší model počítača IBM alebo Apple (dosaďte si, čo chcete). Vytreštíte oči a opýtate sa: „Babka, načo máš tento počítač? – Ale vieš, synak, keď pozerám televíziu, tak mi na ňom dobre stojí šálka s kávou. Ste odborník na autá, prípadne vášnivý zberateľ starých, a u známeho pod šopou zbadáte Rolls Royce v zúboženom stave. A na vašu otázku známy odpovie: Ale vieš, je to taká stará rachotina, tak si tam sliepky spravili svoj domov, celkom dobre sa tam nesú.
Načo máš Svätého Ducha? – Vieš, aby som viac chodil do chrámu. Aby som lepšie chápal Písmo. Aby som vedel lepšie argumentovať v diskusiách. Aby som postavil faru, prípadne chrám. Cítite, aké úbohé by boli takéto odpovede?! Iba Svätý Duch nás pripodobní Kristovi, aby sme žili ako On, priniesli spásu tomuto svetu, položili život za druhých. Ak bude toto našou túžbou, Ježiš istotne odpovie na našu prosbu. Na čo teda chcem použiť svoje kresťanstvo? Na vyvyšovanie sa nad druhými? Na svoje zákonníctvo a farizejstvo? Alebo chcem poslúžiť druhému? Ak žiadam od Boha dar Jeho Ducha na to, aby som mohol slúžiť, milovať a odpúšťať, určite dostaneme kladnú odpoveď. Ak si ale nechávame zadné dvierka podľa hesla: do istej miery áno, do istej miery nie!, nikdy to nebude fungovať. Prosme preto Pána, aby sme sa stali slávnymi naveky v tomto postoji: „Pane daj mi svojho Svätého Ducha, aby som ho mohol použiť v službe iným!“
Bratislava, 28. apríla 2013
