Sv. Peter a Pavol, sú od zriadenia bratislavskej eparchie v r. 2008 jej patrónmi. Vladyka Peter (Rusnák) ako prvý eparchiálny biskup si po ustanovení biskupstva želal, aby bolo zasvätené práve apoštolom sv. Petrovi a Pavlovi. Toto zasvätenie je vyobrazené aj v erbe eparchie, kde sa nachádza zlatý kľúč – znak sv. apoštola Petra a strieborný meč – znak sv. apoštola Pavla. Prostredníctvom týchto apoštolov sa zvýrazňuje evanjelizačný teda misijný charakter Cirkvi.
Sv. apoštoli Peter a Pavol ohlasovali evanjelium Ježiša Krista po celom vtedy známom svete. Títo apoštoli boli vhodne vybraní za patrónov eparchie, ktorá sa rozprestiera v diaspore a tiež v súvislosti s novou evanjelizáciou.
Svätý Peter – pôvodným menom Šimon – sa narodil v Palestíne, v mestečku Betsaida na severnom brehu Genezaretského jazera. V dospelom veku býval v meste Kafarnaume. Bol bratom apoštola Andreja. Keď ho Ježiš povolal za apoštola, zmenil mu meno na Peter, tj. Skala, na ktorej založil svoju Cirkev a Petrovi dal „kľúče od nebeského kráľovstva“. Peter najprv hlásal evanjelium v Palestíne, potom v Antiochii, v Korinte a napokon v Ríme, kde bol aj ukrižovaný dolu hlavou roku 67 alebo už roku 64.
Svätý Pavol sa narodil okolo roku 10 v Tarze, ktorý bol dôležitým kultúrnym a obchodným strediskom v Malej Ázii. Pôvodne sa menoval Šavol. Študoval v Jeruzaleme a stal sa tu veľkým prenasledovateľom kresťanov. Na ceste do Damasku okolo roku 33-35 zjavil sa mu Ježiš Kristus. Pavol sa stal kresťanom a veľkým misionárom medzi pohanmi. Pôsobil na Cypre, v Malej Ázii, v Macedónii, v Grécku aj v Ríme. Pavol bol sťatý v Ríme roku 67 za cisára Nerona. Pochovaný je v bazilike sv. Pavla v Ríme postavenej v 4. storočí.
O živote a činnosti sv. Petra a Pavla. sa zachovali pomerne obšírne historické údaje (v evanjeliách, v Skutkoch apoštolov a v spisoch cirkevných Otcov a apologétov).Obaja títo apoštoli boli umučení v Ríme za cisára Nera v roku 67 (alebo v roku 64). Peter bol ukrižovaný dole hlavou na Vatikánskom vŕšku, Pavol – ako rímsky občan – bol sťatý pri Ostijskej bráne. Ich pozostatky sa hneď stali predmetom osobitnej úcty. V roku 258 ich kresťania ukryli v katakombách sv. Sebastiána, odtiaľ ich v 4. storočí slávnostne preniesli do baziliky, ktorú dal na mieste Petrovho umučenia postaviť cisár Konštantín.
