Tropár, 4. hlas
Tvoje narodenie, Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš, ktorý zrušil kliatbu hriechu a dal nám požehnanie. Zvíťazil nad smrťou a obdaril nás večným životom.
Kondák, 4. hlas
Tvoje narodenie, Prečistá, zbavilo Joachima a Annu hanby bezdetnosti, Adama a Evu večnej smrti. Aj tvoj ľud ho oslavuje zbavený dedičnej viny. Preto ti vďačne spieva: „Neplodná Anna porodila Bohorodičku a darkyňu nášho života.“
Velebenie sviatku
Velebíme ťa, presvätá Panna a uctievame si tvojich svätých rodičov a tvoje preslávne narodenie oslavujeme.
Krátke dejiny
Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo – deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi – Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. Preto sa v liturgickom kalendári slávi nielen ich nebeské, ale aj ich pozemské narodenie.
Jeden z veľkých sviatkov, ktorý sa slávi začiatkom nášho cirkevného roku je sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky. Ide o veľmi radostný sviatok, lebo ako hovorí tropár, narodenie Bohorodičky „zvestovalo radosť celému svetu“, veď z nej zažiarilo „Slnko pravdy, Kristus, Boh náš“.
Ustanovenie sviatku
Evanjelium zaznamenalo veľmi málo zo života Presvätej Panny Márie. Nič sa v ňom nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Odkiaľ o tom teda vieme? Vieme o tom z tradície Cirkvi a apokryfov.
Apokryfy sú židovské a kresťanské spisy, ktoré sa formou a obsahom podobajú kanonickým knihám Starého a Nového zákona, ale nepatria do kánonu inšpirovaných spisov. Kresťanské apokryfy opisujú niektoré udalosti zo života Ježiša Krista či Presvätej Matky, o ktorých sa nehovorí v evanjeliách.
Hoci Cirkev neprijíma apokryfy ako inšpirované knihy Svätého písma, ani ako zaručený historický prameň, predsa však tieto spisy obsahujú mnoho z tradície a viery Cirkvi.
Jakubovo protoevanjelium
Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom. Cieľom apokryfu bolo osláviť Máriu, preto sa v ňom osobitne vyzdvihuje jej pôvod z Dávidovho rodu po otcovi (po matke pochádzala z Áronovho kňazského rodu), jej zasvätenie sa Bohu už od útleho detstva a jej panenstvo. Jakubovo protoevanjelium sa tešilo veľkej obľube v starokresťanskej Cirkvi a malo veľký vplyv na rozvoj mariológie a mariánskej úcty.
Na základe Jakubovho protoevanjelia boli zavedené tieto cirkevné sviatky: Počatie sv. Anny, Narodenie Presv. Bohorodičky, Uvedenie do chrámu a sviatky Joachima a Anny. V tomto spise sa dozvedáme o okolnostiach narodenia Panny Márie a tiež o jej rodičoch, ktorí sa volali Joachim a Anna.
Liturgia
Sviatok Narodenia Matky Božej vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky, hoci nemožno presne určiť čas, kedy sa objavil v liturgii. Spomínajú ho sv. Ján Zlatoústy, sv. Proklus, sv. Epifán, sv. Augustín a sv. Roman Sladkopevec. Palestínska tradícia hovorí, že sv. Elena (+330), matka cisára Konštantína, dala postaviť v Jeruzaleme chrám zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Tento sviatok sa spomína v liturgike pápeža Gelásia (492 -496) z 5. stor.
Stichiry a hymny na česť tohto sviatku zostavili patriarcha Anatolij (449-458), Štefan Jeruzalemský (6. stor.), sv. Andrej Krétsky a patriarcha Sergej (7. stor.) sv. Ján Damascénsky a patriarcha Germán (8 stor.). a sv. Jozef Studita (9. stor.). Oficiálne zavedenie tohto sviatku v byzantskom cisárstve sa pripisuje cisárovi Mauríciovi (585-602).
Z východu sa sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky rozšíril na západ v 7. stor., najskôr do Ríma a odtiaľ neskôr do celej západnej cirkvi. Dátum 8. septembra sa stal dňom sviatku preto, lebo v tento deň pripadá deväť mesiacov od počatia Presvätej Panny Márie v lone sv. Anny, ktorý východná cirkev slávi 8. decembra (predtým 9. decembra) a tiež preto, lebo v tento deň mal byť posvätený chrám zasvätený Panne Márii v Jeruzaleme.
Tento sviatok patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov nášho cirkevného roku; má jeden deň predprazdenstva a len štyri dni poprazdenstva, vzhľadom na blížiaci sa sviatok Povýšenia úctyhodného kríža.
Nasledujúci deň po tomto sviatku slávi východná Cirkev spomienku Svätých a spravodlivých pánových predkov Joachima a Anny. Keďže ide o rodičov Panny Márie a predkov Ježiša Krista, Cirkev im preukazuje osobitnú úctu.
O ikone
Ľudia sa rodia v rodine, pričom vytvárajú dlhú líniu pokolení. No v Božích očiach je každá osoba samostatná, jedinečná, neopakovateľná. Narodenie každého človeka je vopred určené Bohom vo večnosti. Preto v istom zmysle, každý žije vo svete nie z vôle človeka, ani z vôle krvi, ale z vôle Božej (porov. Ján 1, 13). Z tohto dôvodu sa narodenie človeka zobrazuje na ikonách veľmi slávnostne, ako prejav Božieho plánu.
To sa zvlášť týka narodenia Bohorodičky. Celá scéna sa odohráva v posvätnom priestore, akoby chráme. Symbolický význam je očividný: Mária sa stane príbytkom Krista, a sám Kristus bude novým chrámom.
Jedinečnosť narodenia Božej Matky sa tiež zdôrazňuje typickým starozákonným motívom neplodnej ženy: Anna – stará žena, ktorá bola považovaná za neplodnú. Aby teda Mária mohla prísť na svet, je potrebný Boží zásah. To je vzdialené ohlásenie budúceho narodenia Krista z Panny a Svätého Ducha. Rovnako scéna kúpania dieťaťa, ktorá sa vždy nachádza na ikonách zobrazujúcich narodenie človeka, nadobúda osobitný význam.
Na ikone figurujú tiež ženy, ktoré prinášajú dary. Tento motív je možno prevzatý z ceremoniálu cisárskeho dvora. Možno v tom vidieť analógiu s ikonou „Pánovho Narodenia“, na ktorej pastieri nesú dary. Každý človek, ktorý prichádza na svet, je stvorený na Boží obraz (porov. Gn 1, 26), teda ako vysvetľujú cirkevní otcovia, na obraz Krista. Preto narodenie Božej Matky je účasťou na narodení Krista. Jednako však to, že dary nenesú priamo novorodeniatku, ale jeho matke, poukazuje na iné vysvetlenie: ženy týmto prejavujú skutočnosť, že novorodená je z ich rodu, z ich národa, má právo na úctu, a vyjadruje nádej všetkých.
Narodenie predstavuje nádej, a matky vždy majú istý dar predtuchy, pokiaľ ide o ich deti. Anna, sa sediac na lôžku, pozerá do diaľky, akoby chcela prorokovať, ale uvedomuje si, že je ešte viazaná mlčaním: je to mlčanie plné radostného očakávania budúcich udalostí.
Spracované podľa:
Катрій Ю. Пізнай свій обряд. – Видавництво Отців Василіян, 2004;
Heriban J: Príručný lexikon biblických vied – Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, Rím 1992.
www.ugcc.org.ua
Ikona Narodenia Panny Márie
