„Štyridsiaty deň po Bohozjavení sa tu slávi ozaj veľkými a slávnostnými obradmi.“ Takto nám v druhej polovici 4. storočia pútnička Egeria podáva svedectvo o slávení sviatku Stretnutia Pána v Bazilike Vzkriesenia v Jeruzaleme, s ohlasovaním evanjelia podľa Lukáša (2, 22-40). Tento nepohyblivý sviatok, ktorý sa slávi 2. februára, je jedným z dvanástich veľkých sviatkov liturgického roka, a za taký ho považuje aj Egéria, ktorá ho prirovnáva čo do dôležitosti k Pasche.
Názvom „stretnutie“ chce byzantská cirkev v tomto sviatku zdôrazniť predovšetkým stretnutie Ježiša so starcom Simeonom, totiž stretnutie nového Človeka so starým človekom, a naplnenie očakávania celého ľudu Izraela, ktorí tu reprezentujú Simeon a Anna. Sviatok má jeden deň predsviatku a sedem dní posviatku. Sviatok Stretnutia Pána je sviatkom silne paschálneho charakteru a jasným ohlásením vzkriesenia. „Raduj sa, Milostiplná Bohorodička Panna, lebo z teba vzišlo Slnko spravodlivosti, Kristus, Boh náš. On osvecuje tých, čo prebývajú v temnotách. Veseľ sa aj ty, starec spravodlivý, lebo si mal v náručí Osloboditeľa našich duší, toho, čo nám daroval aj vzkriesenie.“ Tento tropár sviatku, ktorý sa končí vetou „daruje nám aj vzkriesenie“ znova zaznieva v závere paschálneho tropára: „a tým, čo sú v hroboch, život daroval.“ Takto sviatok Stretnutia dieťaťa Ježiša so starcom Simeonom je sviatkom stretnutia Boha, prostredníctvom vtelenia Syna, s ľudstvom, s každým človekom. Stretnutie, ktoré má svoje miesto v chráme, to znamená v cirkevnom živote každého kresťana, každého z nás.
(krátené)
Autor: o. Manel Nin, OSB;
Preklad: o. Ján Krupa
Ruská ikona 15. stor.
