V pondelok 17. februára sa skončila spoločná púť slovenských a českých hnutí k hrobu sv. Cyrila. Sviatok svätých Cyrila a Metoda sa vo svete slávi 14. februára. Pri tejto príležitosti každoročne niektorý slovanský národ, ktorého duchovná história sa viaže s dielom sv. Cyrila a Metoda, pripravuje v starobylej rímskej bazilike sv. Klimenta, bohoslužbu a procesiu do podzemia baziliky. Tu sa totiž nachádza hrob sv. Cyrila. V tomto roku bohoslužbu pripravoval český národ, vzhľadom na to, že českí biskupi v tomto období boli na návšteve ad limina u pápeža Františka.
V rámci púte Slovákov sa uskutočnili mnohé významné stretnutia – veľvyslanectvo SR pri Svätej stolici v zastúpení pána veľvyslanca Petra Sopka a pani radkyne Marianny Pilátovej privítali pútnikov na pôde veľvyslanectva, za účasti pani veľvyslankyne SR v Taliansku Márie Krásnohorskej, kardinála Jozefa Tomku, arcibiskupa Cyrila Vasiľa – sekretára Kongregácie pre východné cirkvi a ďalších hostí.
Ďalšie vzácne stretnutie sa uskutočnilo na pôde Pápežskej rady pre laikov. Delegáti slovenských a českých laických hnutí, pod vedením predsedu Rady KBS pre laické a apoštolské hnutia biskupa Petra Rusnáka a tajomníka Rady Jozefa Konca sa stretli s kardinálom Stanisławom Ryłkom, ktorý bol pred niekoľkými dňami potvrdený pápežom Františkom vo svojej funkcii. K tejto Rade a jej ďalšiemu fungovaniu sa upierajú oči laikov z celého sveta, ako bude v nasledujúcom období vnímaná úloha katolíckych laikov v Cirkvi a vo svete. Mnohí očakávajú, na základe neformálneho vyjadrenia kardinála Maradiagu, že táto Rada bude mať posilnené postavenie, ba že sa z nej stane kongregácia. V mene prítomných prehovoril biskup Peter Rusnák, predstavil na púti v Ríme zastúpené hnutia a združenia a oboznámil kardinála so situáciou na Slovensku.
Kardinál Stanisław Ryłko sa prihovoril aj po slovensky a povzbudil slovenských pútnikov: “ Sme presvedčení, že ako kresťania máme čo ponúknuť dnešnému svetu, ktorý sa zmieta v kríze. Kríza nie je len ekonomická, ale antropologická. Človek zabúda, kým je. Hodnoty, ktoré ponúkame, ale aj bránime sú ľudské hodnoty – právo na život, manželstvo, rodina. Nesmieme stratiť nádej. Laické hnutia sú v Cirkvi znakom nádeje. Sme prorokmi nádeje. Moje želanie Cirkvi na Slovensku je, aby bolo stále viac takýchto prorokov. Poďme dopredu s odvahou.“ Lukáš Bužo z gréckokatolíckeho formačného centra pre Rómov odovzdal kardinálovi dielo vyhotovené v rezbárskej dielni ROMA ART Čičava.
Púť zavŕšila gréckokatolícka liturgia slúžená v kostole San Girolamo. Tento kostol je známy nielen stopami obľúbeného rímskeho svätca Filipa Neriho v týchto priestoroch. Slováci, ktorí sa ocitli na dlhší či na kratší pobyt v Ríme, sem prichádzajú každú nedeľu o 16.30 hod., aby spoločne slávili liturgiu pod vedením farára Ľubomíra Majtána. Nedeľa 16.februára bola výnimočná tým, že sa tu po prvýkrát konala gréckokatolícka liturgia za účasti arcibiskupa Cyrila Vasiľa, biskupov Rusnáka a Hučka. Biskup Rusnák sa v zápalistom prejave prihovoril prítomným a vyzval ich, aby vyšli zo svojho usadeného kresťanstva a prežívali svoju vieru naplno aj verejne.
Na záver citujeme slová pápeža Františka k českým a moravským biskupom pri návšteve ad limina, ktoré platia rovnako aj v našom prostredí (podľa radiovaticana.cz):
„Zatiaľ čo po dlhý čas cirkev vo vašej zemi utlačovali režimy, založené na ideológiách popierajúcich ľudskú dôstojnosť a slobodu, dnes sa musíte vyrovnávať s inými nástrahami, napríklad so sekularizmom a relativizmom. Okrem neúnavného hlásania evanjeliových hodnôt je tiež nevyhnutný konštruktívny dialóg so všetkými ľuďmi, a tiež s tými, ktorí sú vzdialení akémukoľvek náboženskému cíteniu. Kiež by boli kresťanské spoločenstvá vždy miestom prijatia, otvorenej a pokojnej konfrontácie, kiež sú tvorcami zmierenia a pokoja, podnetom pre celú spoločnosť, aby sa zamerali na spoločné dobro a pozornosť voči najodkázanejším, kiež by prispievali ku kultúre stretávania sa.
Rodina je nosný prvok spoločenského života a iba ak pracujeme v prospech rodiny, môžeme obnoviť tkanivo cirkevného spoločenstva a samej občianskej spoločnosti. A konečne, ako by sme si mohli nepovšimnúť dôležitosť, akú má prítomnosť katolíkov vo verejnom živote a masovokomunikačných prostriedkoch? Záleží tiež na nich, aby vždy zaznel hlas pravdy o súčasných problémoch a aby cirkev bola vnímaná ako spojenec človeka, v službe jeho dôstojnosti.”
Katarína Hulmanová, FKI
