V sobotu, 1. novembra vo veku nedožitých 93 rokov a 77 rokov rehoľného života zomrela rehoľná sestra z Rádu sv. Bazila Veľkého (Viceprovincia sv. Cyrila a Metoda) v Sečovciach, Sr. Jozafata Hámorská OSBM. Pohrebná sv. liturgia a pohrebné obrady za ctih. sestru Jozafátu sa budú konať v utorok, 4. novembra 2014 o 12:00 hod.vo gréckokatolíckom farskom chráme v Sečovciach a bude im predsedať košický eparcha, vladyka Milan (Chautur). Na pohrebe sa zúčastnia aj predstavitelia bratislavskej eparchie, protosynkel o. Vladimír Skyba a kancelár o. Peter Sabol. Sr. Jozafáta pôsobila v minulosti aj v baziliánskej komunite sestier v Bratislave (v rokoch 2001 – 2003) pôsobila sr. Jozafata
Vičnaja pamjať.
NEKROLÓG
Sr. Jozafáta Anna Hámorská sa narodila 6. novembra 1921 v Porube pod Vihorlatom. Vo svojej rodnej dedine ukončila aj ľudovú školu. Jej srdce bolo naplnené túžbou po Bohu zasvätenom živote, preto ju jej rodičia, už ako štrnásťročnú odviedli do kláštora sestier baziliánok v Užhorode. V kláštore ukončila meštiansku školu ako aj učiteľský ústav. Rodičia ju v jej rozhodnutí povzbudzovali k vytrvalosti až do konca. Po ukončení maturity bola preložená na Slovensko, do Prešova, kde si urobila nostrifikačnú skúšku, aby mohla vyučovať na slovenských školách.
V roku 1945 ju ctihodná matka Magdaléna Humenjuk ČSVV posiela s ďalšími dvoma sestrami na južný Zemplín, do Sečoviec, medzi slovensky hovoriacich gréckokatolíkov, kde vyučuje na meštianskej škole slovenský jazyk, ruský jazyk a dejepis.
Jej apoštolát v tomto meste sa zakrátko končí, keď v auguste, v r. 1950 sú sestry z kláštora násilne vyvezené.
Sr. Jozafáta bola vyvezená do Kostolnej pri Trenčíne, kde pracovala v továrni Merina. Po roku, s inými sestrami bola vyvezená do Krasnej Lipy a Medziměsti u Broumova v Českej republike. V roku 1954 bola presunutá do Svitav kde pracovala v ústave s mentálne postihnutými ženami. V roku 1970 bola s malou komunitou svojich sestier určená na prácu v domove dôchodcov, v Smilkove u Benešova.
Po ukončení pracovného pomeru ju komunistický režim premiestnil do Charitného domova sestier sv. Hedvigy do Mukařova pri Prahe. Na tomto mieste, mala s inými sestrami, podľa predpovedí bývalého režimu, ukončiť svoju pozemskú púť.
Avšak prichádza pád totalitného režimu, a sestry sa môžu slobodne vrátiť do svojej krajiny. Sr. Jozafáta bola medzi sestrami, ktoré sa na Slovensko vrátili ako prvé.
30. mája 1990, na pozvanie miestneho správcu o. Milana Tomáša, prichádza spolu s piatimi sestrami do Trebišova. Tu sa aktívne podieľa na práci v školskej a farskej katechéze, a službe v chráme. V rokoch 2001 – 2003 žila a pôsobila v komunite sestier, v Bratislave. V r. 2005 bola preložená do materského domu v Sečovciach, kde v tichu a modlitbe prežívala obdobie svojej staroby. Od r. 2007 bola pripútaná na lôžko.
Kríž svojej bezmocnosti a úplnej závislosti niesla odovzdane, trpezlivo a bez reptania. Často sme prichádzali k jej lôžku prosiť o modlitbu a načerpať pokoj, ktorý bol plodom jej živého vzťahu s jej Nebeským Ženíchom.
Svoju pozemskú púť, posilnená sviatosťami, ukončila 1. novembra 2014.
Večná jej pamiatka!
Informovala: Sr. Gorazda OSBM / Viceprovincia sv. Cyrila a Metoda
Foto: Archív OSBM
