Na piatu pôstnu nedeľu si pripomíname pamiatku prepodobnej matky Márie Egyptskej. Hoci si liturgickú spomienku (sviatok) sv. Márie Egyptskej v našom kalendári pripomíname 1. apríla, táto svätica sa spomína aj na túto nedeľa práve kvôli tomu, že Cirkev ju predkladá ako vzor pokánia.
Sv. Máriu Egyptskú si pripomíname aj vo štvrtok pred piatou pôstnou nedeľou, keď sa jej životopis číta počas slávenia Veľkého kánonu sv. Andreja Krétskeho (zvyčajne sa slúži v stredu večer). Kánon, resp. strofy na jej počesť sa čítajú na konci každej piesne a predchádza im medzispev: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.
Prepodobná matka Mária Egyptská
Jednou z mála historicky overených správ o svätej Márii Egyptskej pochádza od Cyrila zo Skythopolisu (+524). V jeho životopise o svätom Kyriakovi, píše o existencii pustovníčky Márie z Palestíny, ku hrobu ktorej v 6. storočí prichádzali mnohí pútnici.
Toto rozprávanie potom obohatil životopis, ktorý, zrejme neprávom, pripísali Sofróniovi z Jeruzalema. Neskoršia byzantská hagiografia použila tento rozšírený životopis a doplnila ho ďalšími údajmi. V životopise obohatenom legendou, sa okrem iného, nachádza aj časť životopisu svätého Pavla Pustovníka, ktorého autorom je Hieronym.
Legenda opisuje Máriu Egyptskú ako rodáčku z Alexandrie, ktorá rada zvádzala mužov. Keď sa pridala k pútnikom, ktorí smerovali do Jeruzalema, zažila obrátenie. Robila pokánie za svoje predchádzajúce výstrednosti tak, že žila 47 rokov ako pustovníčka v púšti východne od Jordánu. Keď sa jej rozpadli šaty, za odev jej slúžili vlasy. Po smrti ju pochoval lev a anjeli sprevádzali jej dušu do neba.
Jej kult sa vďaka pútnikom rýchlo rozšíril do celého sveta. Ako miesta kultu Márie Egyptskej môžeme spomenúť Rím, Neapol, Cremonu a Mníchov.
Časti jej legendou obohateného životopisu sa stali obľúbeným námetom v umení.
(Spracované podľa LThK a VHL)
